„Volič si povie, že pri 13 slovenských europoslancoch zo 751 je možnosť ovplyvniť veci malá, ale toto je zlý model uvažovania,“ povedal sociálny analytik Ján Baránek v relácii TA3 V politike. Ľudia si podľa neho eurovoľby mýlia s voľbami do národnej rady. „Do Európskeho parlamentu ide poslanec v prvom rade zastupovať záujmy frakcie. Toto ľudia nevedia a je to chyba hlavne politikov,“ uviedol.
Podľa Baránka je za nízkou účasťou pri eurovoľbách aj závisť. „Pokiaľ tu bude presvedčenie, že týmto poslancom do europarlamentu akoby sme dopriali luxusnejší dôchodok, a pokiaľ tam naozaj budú v niektorých prípadoch chodiť politici, ktorí by mali ísť, budem ironický, do novovytvorenej strany politického dôchodku, tak aj tento dôvod bude na Slovensku relevantný,“ skonštatoval Baránek. Zodpovednosť za volebnú účasť ide podľa Baránka na vrub politikom, ktorí majú vysvetľovať, prečo voliť a prečo práve konkrétneho kandidáta.
Pri eurovoľbách sa prejavil aj faktor únavy, myslí si rektor Akadémie médií Eduard Chmelár. „Za pol roka, keď počítame aj regionálne voľby, išli ľudia k urnám už piatykrát. Vo vyspelých demokraciách by sa nemohlo stať, aby sme v takomto krátkom období bez spojenia volieb mrhali verejnými zdrojmi,“ povedal v relácii Chmelár. Podľa jeho názoru je to veľká nezodpovednosť od predsedu parlamentu, že nespojil voľby.
Podľa Chmelára vzniká na Slovensku zaujímavý paradox. „Ľudia sú nahnevaní na to, čo robia politici na národnej úrovni a prenášajú frustráciu do regionálnych a európskych volieb s tým, že im ukážu, ale nič im neukážu,“ vyjadril sa Chmelár. Odmieta, že by ľuďom chýbali informácie. „Nám nechýbajú informácie. Čoho nemajú ľudia dosť, je kvalitná diskusia,“ tvrdí. Podľa neho nie je náhoda, že v krajinách, kde bola búrlivá diskusia o európskych témach, bola účasť vysoká. „Diskusia o európskych témach nemôže fungovať tak, že teraz sme sa vyhradili dva mesiace na európske voľby. Nečudujem sa, že keď občanovi raz za päť rokov niečo naservírujeme, tak to nie je pre neho dôveryhodné,“ uzavrel.