Uskromnia sa dobre zabezpečení europoslanci?

Europoslanci majú nárok nielen na vyše šesťtisícové platy, ale aj na 4-tisícový paušál na kancelárie. Europarlament platí tiež ich asistentov, a to do výšky 21-tisíc eur mesačne. Otázka šetrenia výdavkov sa zrejme ocitne na stole, ako sa dotkne samotných europoslancov, je nateraz otvorené.

Podľa politológa Michala Horského vysoké platy a výdavky na europoslancov bývajú na voličskú účasť „demotivujúce“. „Činnosť europoslancov však nepochybne nie je možné zúžiť iba na vysoké prevádzkové náklady a poberanie nemalého platu, ktoré dovedna tvoria niekoľko stotisíc eur ročne. Zároveň s tým si občan málo uvedomuje, že tento štandard požíva 751 europoslancov v rámci celej únie. Preto vyčítať slovenským europoslancom túto položku a ňou ospravedlňovať svoju neúčasť vo voľbách nie je primerané,“ myslí si Horský.

Zuzana Gabrižová z portálu Euractiv hovorí, že téma platov a výdavkov na europoslancov sa riešila už pred piatimi rokmi. Vtedy sa štáty dohodli na tom, že všetci europoslanci majú mať rovnaké platy. Tie sa vypočítavajú podľa špeciálneho kľúča. Plat europoslanca, ktorý je po zdanení vyše 6 200 eur, tvorí niečo vyše tretiny platu sudcu Súdneho dvora v Luxemburgu. Plat a výdavky na europoslancov sa pritom vyplácajú z európskeho rozpočtu, nie z národného, ako to bolo predtým.

Plat však nie je všetko. Europoslanci majú nárok na preplatenie cestovného, ale aj na diéty. Pri cestách sa prepláca skutočná cena cestovných lístkov do výšky ceny za letenku v biznis triede. Na hotel, stravu a iné výdavky má europoslanec paušál 304 eur na deň v prípade, že podpísal oficiálnu prezenčnú listinu.

Europoslanci dostávajú aj viacero ďalších príspevkov. Na prevádzku kancelárie, jej prenájom, vybavenie, telefóny či poštu majú paušálny príspevok 4 299 eur mesačne. Ako ho využijú, sa nekontroluje. „Bol už návrh, aby sa tieto peniaze nejakým spôsobom vyúčtovávali. Hlasovala som za, ale neprešlo to,“ hovorí europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer).

Táto téma sa podľa nej možno otvorí opäť aj v novozvolenom parlamente. „Ale obávam sa, že aj keď poslanci zo Slovenska, z Česka, možno Poľska, Maďarska a Bulharska za to zahlasujú, väčšina ostatných poslancov to zamietne, ako to bolo v minulosti. Pre poslancov zo západných krajín, kde sú vyššie platy a náklady, nie je 4 200 eur až taká položka, aby sa ich voliči nad tým pozastavovali,“ hovorí Beňová. Podobne to vidí aj Gabrižová. Stanovený paušál odráža skôr náklady na prevádzku kancelárie v Berlíne ako v Bratislave či v Rožňave.

Flašíková-Beňová má v Bratislave dve kancelárie, časť platu – 3 000 eur mesačne – dáva na Nadáciu Solidarita, ktorá sídli neďaleko hlavného stanu strany Smer. Odmieta však, že by časť príjmov z europarlamentu dávala straníckym štruktúram.

So zavedením kontroly financií na kanceláriu by nemal problém ani Eduard Kukan (SDKÚ). „Mám kancelárie v Prešove a Bratislave a nemajú nič dočinenia so straníckymi priestormi,“ tvrdí Kukan. Paušál využíva celý, platí z neho aj objednávanie odborných časopisov. „Ak sú podozrenia, že niekto si časť paušálu necháva pre seba, tak nech sa zavedú nejaké kontroly, pretože všetky tieto položky sú zúčtovateľné,“ zdôrazňuje Kukan.

Najväčší je balík na asistentov – maximálna mesačná suma na nich je 21 209 eur. Koľko asistentov si europoslanec vyberie a akú im dá odmenu, je na ňom. To, čo neminie, zostáva v rozpočte parlamentu. „Nevyužívam celý balík na asistentov, ale asi polovicu. Mám len dvoch asistentov a občas stážistov,“ hovorí Flašíková-Beňová.

Kukan má troch asistentov, z nich dvaja sú v Bruseli a stále berie aj stážistov. Peniaze z balíka na asistentov minie všetky, časť dáva aj na vypracovávanie analýz najmä k situácii na Balkáne, keďže bol predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom.

Na reformu výdavkov europarlamentu sa chystá jeden z novozvolených slovenských europoslancov Richard Sulík (SaS). „Treba to reformovať a viac ráz som povedal, že takú reformu podporím,“ hovorí Sulík. Nový europoslanec Pál Csáky (SMK) tiež zatiaľ nevie, koľko bude mať kancelárií a asistentov, chce však na to využiť celú možnú sumu. „Určite to nebudú nejakí kamaráti či nejaký sociálny podnik,“ hovorí Csáky.

Problém nevidí vo výške výdavkov na prácu europoslanca, ale v tom, či sú využité efektívne. „Jednou z chýb bolo, že europoslanci sa po zvolení stratili zo Slovenska a ich kancelárie fungovali skôr formálne,“ myslí si Csáky. Najmenej dve kancelárie na Slovensku – v Bratislave a Košiciach, ktoré nebudú v straníckych priestoroch, zatiaľ plánuje ďalší novozvolený poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ). Aj cez kancelárie chce zostať v kontakte s ľuďmi na Slovensku.