„Cez sviatky a dni voľna majú násilníci viac možností ubližovať. Rodina je pohromade a funguje podľa tradícií, ktoré sa viažu k sviatku, čo násilníkovi vytvára dobrý hrací priestor. Spúšťačom násilia môže byť čokoľvek, čo si vyberie, niekedy stačí hoci len trochu pripálený koláč,“ hovorí Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska.
Mobil, ktorý slúži ako krízová linka, zdvíha aj v čase, keď väčšina ľudí sedí pri štedrovečernom stole. „Viac telefonátov je aj koncom prázdnin, keď majú domácnosti vyššie výdavky napríklad na školské pomôcky a vzniká tlak na rodinný rozpočet,“ hovorí o svojich skúsenostiach.
Linka, ktorú Aliancia žien prevádzkuje približne desaťročie, sa snaží byť ženám k dispozícii stále, ale nie je celkom bezplatná, keďže volania na mobil sú spoplatnené. Bezplatnú nonstop linku si ako nezisková organizácia nemôžu dovoliť. „Ale pre nás je dôležité, aby sme boli k dispozícii neprestajne. Násilníci nie sú násilní len v pracovnom čase,“ zdôrazňuje Farkašová.
Zriadenie bezplatnej krízovej linky pre týrané ženy sa plánuje už roky, jej spustenie sa má financovať z eurofondov. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny najnovšie predpokladá, že linka začne pracovať od januára budúceho roka.
„Projekt je v schvaľovacom procese a dúfame, že ho rozbehneme, čo najskôr. Tá linka by ženám naozaj mohla výrazne pomôcť,“ hovorí Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Práve táto organizácia by mala nonstop linku prevádzkovať.
Pracovníci linky by mali vedieť poradiť aj ženám, ktoré trpia sexuálnym násilím alebo boli znásilnené. „O špecializovanej linke pre ženy, ktoré trpia sexuálnou formou násilia, neuvažujeme, lebo je to veľmi drahé a budeme rady, ak vôbec spustíme túto národnú linku a udržíme ju. Ale poradkyne budú školené aj v tom, ako postupovať i v takýchto prípadoch,“ dodáva Holubová.
Spustenie bezplatnej krízovej linky pre ženy sa podľa nej oneskoruje aj pre komplikované postupy a pravidlá pri schvaľovaní a čerpaní eurofondov. „Snažíme sa to nastaviť tak, aby riziko neoprávnených výdavkov bolo čo najmenšie. Riešili sme veľa technických vecí, preto to zdržanie,“ vysvetľuje Holubová.
Čím neskôr sa však začne prevádzka, tým väčšie je zároveň riziko, že nie všetky peniaze určené na linku sa vyčerpajú. Spustenie linky sa má totiž platiť z eurofondov z predchádzajúceho viacročného rozpočtu EÚ, a to znamená, že projekt sa má skončiť do októbra 2015. Ak aj teda bude čoskoro schválený a linka sa spustí v januári, teoreticky by za eurofondy bola v prevádzke len pár mesiacov.
Napriek všetkým komplikáciám podľa Holubovej sa v oblasti ochrany žien pred násilím predsa len niečo mení k lepšiemu. „Predtým sa dlho len hovorilo, že treba niečo robiť, teraz minimálne ministerstvo práce vníma problém násilia páchaného na ženách ako osobitnú agendu a vyčlenili sa na to financie,“ vraví Holubová.
Podľa najnovšieho výskumu Agentúry EÚ pre základné ľudské práva približne 30 percent žien zažíva alebo zažilo v živote nejakú formu násilia. Trend v uplynulých rokoch sa podľa Holubovej na Slovensku výrazne nemení, podiel žien zažívajúcich násilie je približne 32 % a významne sa nezvyšuje ani neznižuje, čo podľa nej súvisí aj s tým, ako sa k týmto problémom vyjadrujú politici, ako postupujú rezorty a upravuje sa legislatíva.
Zriadenie bezplatnej linky je však len časť riešenia problému ochrany žien pred násilím. Z nórskych fondov by sa malo financovať aj zriaďovanie poradenských centier pomoci týraným ženám a vytváranie bezpečných domov, kde by mohli nájsť dočasné útočisko.
„Problém nie je len v tom, koľko krízových centier chýba, ale aj v tom, ako sú zabezpečené tie, ktoré existujú. Pri monitoringu sme zistili, že museli odmietať klientov, lebo sociálne pracovníčky nemajú takú kapacitu sa toľkým venovať,“ upozorňuje Holubová.
Podľa Národného akčného plánu na elimináciu násilia páchaného na ženách by na projekty bezplatnej krízovej linky i budovania poradenských centier a bezpečných domov malo ísť 2 milióny eur z eurofondov a do roku 2016 približne 8 miliónov eur z nórskych fondov.