Veľa ľudí je vzdelaných, ale málo kvalifikovaných

Maturanti na stredných školách, ktoré spolupracujú s firmami, už majú zamestnanie. Podnikom však stále chýba kvalifikovaná sila, pretože záujem o stredné odborné školy dlhodobo klesá. Minister školstva Dušan Čaplovič nedávno avizoval kroky, ako k tomuto typu štúdia pritiahnuť viac žiakov.

, 03.06.2014 12:00
Jaroslav Holeček Foto: ,
Podľa Jaroslava Holečka je najväčším problémom presvedčiť zamestnávateľov, že sa na systéme vzdelávania musia podieľať.
debata (9)

Študentov v odboroch, o ktoré je medzi zamestnávateľmi najväčší záujem, chce motivovať napríklad štipendiami alebo spolufinancovaním nákladov na ubytovanie. Zamestnávatelia, ktorí budú brať študentov na prax, by mali mať možnosť uplatniť si úľavy na dani. Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Jaroslava Holečka kvalifikovanú pracovnú silu treba pripraviť v prepojení odborných škôl s praxou priamo vo firmách. Vytvorenie takého systému však bude podľa neho niečo stáť.

Zamestnávatelia sa sťažujú, že študenti nie sú pripravení na trh práce. Vo Švajčiarsku si nedávajú prihlášky na stredné odborné školy, ale priamo k zamestnávateľovi. Koľko podnikov u nás by bolo ochotných ísť do systému spojenia praxe a školy?
Zamestnávatelia tvrdia, že sú pripravení do toho systému ísť, ale keď sa pýtate konkrétnejšie, tak je to ťažšie. Pripúšťam, že najväčším problémom je presvedčiť ich, že sa na takom systéme musia podieľať. Kedysi si podniky pripravovali svoju pracovnú silu cez systém vzdelávania učňovského školstva.

Začiatkom 90. rokov sa však stredné odborné učilištia zlikvidovali a presunuli sa ako stredné odborné školy pod štát. To bol vážny krok, keď sa akoby povedalo – štát zabezpečuj všetko. A keď to raz poviete podnikom, tak si na to neplánujú rozpočet. Ak sa chceme vrátiť k duálnemu systému, znamená to, že tie podniky to bude stáť isté financie, s ktorými nepočítali, lebo sa spoliehali na to, že štát pracovnú silu pripraví.

Čakajú od štátu podporu?
Ide o to, aby si podniky buď vytvorili tie financie na prípravu kvalifikovaných ľudí, alebo aby štát pre podniky, ktoré sa budú podieľať na duálnom vzdelávaní, pripravil motiváciu tak, aby sa im to vyplatilo. Nechceme, aby im štát za to platil. To by bolo pritiahnuté za vlasy. Ale musíme povedať, že tí, ktorí sa na tom podieľajú, musia mať isté zvýhodnenie.

Musíme nájsť istú finančnú motiváciu a ukázať, že model duálneho systému je situácia výhodná pre obe strany. Treba nájsť mechanizmy, aby sme dokázali, že sa to podnikom oplatí a nebude ich to stáť nič navyše ako to, čo teraz dávajú na získanie pracovnej sily. Personálny marketing aj prvotné zaškolenie tiež niečo stoja a keď si budú ľudí pripravovať, tak je to minimálne nákladovo neutrálne alebo trochu výhodnejšie.

Majú šancu brať študentov aj menšie firmy?
Do projektu, ktorý sa spúšťa s rakúsko-slovenskou obchodnou komorou, ideme práve s menšími firmami. Vo svojich podnikoch vo Vrábľoch si zabezpečia stredisko praktického vyučovania, majstrov, ktorí sa budú žiakom venovať. Teóriu budú mať žiaci na strednej odbornej škole v Zlatých Moravciach, prax v podnikoch.

A čo také remeslá ako murár či inštalatér, ktorí sú väčšinou živnostníci?
Prečo by si vyučený, teda kvalifikovaný, murár nezobral učňa? Preto hovorím, že musíme tomu remeselníkovi povedať, že je to pre neho dôležité a dobré. V stavebných firmách je mnoho vyučených čašníkov, ktorí sa naučili betónovať, ale nevedia postaviť stenu. Aj pre toho živnostníka by to mohlo byť výhodné. Mal by povinnosť učňa vyučiť, ale učeň mu prináša pracovnú silu, hodnotu.

Duálny systém je postavený na tom, že učeň dostáva odmenu od zamestnávateľa, nie mzdu. Odmena žiaka je síce nižšia ako mzda, ale majster alebo inštruktor mu dáva praktické vzdelanie na to, aby získal výučný list. Živnostník, ktorý sa stane inštruktorom, musí byť vyučený v odbore a vyškolený pre prácu so žiakom, musí poznať školské zákony a musí dodržiavať osnovy. Nemôže si ho zobrať betonárska partia, ktorá len betónuje a robí potery.

Aj tak. Je na Slovensku dosť potenciálnych zamestnávateľov?
Nezamestnanosť je vysoká aj preto, že firiem nie je dostatok. Ale je to taký začarovaný kruh. Firmy sem prídu. Slovensko je atraktívnou krajinou pre podnikanie. Základ tu je, sú tu automobilky a 300 ich subdodávateľov. To nie sú živnostníci, ale firmy, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov. Ale potrebovali by sme ich viac. Veď 60 percent subdodávok sa dováža zo zahraničia. Na to, aby sa ten podiel znížil, potrebujeme možno 150 – 200 nových firiem. Jednou podmienkou ich príchodu je kvalifikovaná pracovná sila, ďalšou je výskum a vývoj, čo je samostatná kapitola. A tretia podmienka je infraštruktúra.

Zamestnávatelia vlani po prvý raz pripravili odhady potrieb pracovného trhu na päť rokov. Z čoho ste pri nich vychádzali?
Nerobili sme systémový zber údajov, ale kvalifikovaný odhad. Robilo sa to na základe toho, aký je súčasný stav a podľa neho sa naplánovali potreby. Vzali sme informácie zo Sociálnej poisťovne, údaje o ľuďoch a ich profesiách, ktorí odchádzajú do dôchodku, samozrejme, aj rozvojové ukazovatele. Vyšlo nám, že na budúcich päť rokov potrebujeme 340-tisíc nových kvalifikovaných ľudí. Z nich 75 percent je náhrada za tých, ktorí idú alebo pôjdu do dôchodku.

Z trhu tak odídu kvalifikovaní ľudia, dokonca vysokokvalifi­kovaní. Viete si predstaviť, aký to bude šok pre hospodárstvo? Poviem príklad. V Matadore Holding v Dubnici nad Váhom, ktorý má veľkú nástrojáreň, sú zamestnaní ľudia vo veku 55 – 65 rokov. V okolí sa však nepripravuje ani jeden nástrojár a nedávno boli prinútení zobrať niekoľkých dôchodcov z Čiech, lebo ich na Slovensku nenašli. Ja nehovorím o emóciách, aj keď to hovorím emotívne, ale hovorím fakty.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #Jaroslav Holeček #odborné školy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy