Kelti na Bratislavskom hrade si žili v blahobyte

Tavili zlato a čulo obchodovali s Rimanmi. V 1. storočí pred naším letopočtom obývali dnešný Bratislavský hrad Kelti. Archeológovia tam našli zvyšky pecí a murovaných keltsko-rímskych stavieb, ktoré patria medzi najstaršie v strednej Európe.

, 03.06.2014 14:00
Bratislavsky hrad, vykopavky, archeologia Foto: ,
Riaditeľ VIA MAGNA Milan Horňák ukazuje na priestor kameňolomu a pozostatky vojenského mestečka z 18. storočia.
16

Unikátne nálezy dlhé roky ukrývali podzemné vrstvy severnej terasy Bratislavského hradu. Vedci ich odkryli až teraz pri výskume, ktorý predchádza rekonštrukcii terasy. Tá sa nachádza za budovou Hradu na opačnej strane ako hlavný vstup do areálu.

„Vedeli sme, že nás tam čakajú významné pozostatky keltsko-rímskych architektúr z 1. storočia pred naším letopočtom, ale výzvou bolo preskúmať ich a zistiť, o akú stavbu išlo a na čo ju Kelti využívali,“ povedal Milan Horňák, riaditeľ spoločnosti VIA MAGNA, ktorá archeologický prieskum zastrešuje.

Prekvapenie ich čakalo mimo kameňolomu, ktorý je priamo uprostred terasy. Napravo od neho čelom k Hradu objavili zachované múry keltsko-rímskej obytnej stavby a konštrukcie kliešťovej brány (súčasť opevnenia, vstup cez kliešťovito sa zužujúci koridor).

Keltsko-rímske stavby boli súčasťou akropoly keltského oppida, ktoré sa rozprestieralo na území dnešnej Bratislavy. Akropola bola v tom období sídlom keltských kniežat, v podhradí žil bežný ľud. Nájdené rímske mince, pozostatky rímskych amfor na víno či olivový olej zasa potvrdzujú, že Kelti v 1. storočí pred naším letopočtom vo veľkom obchodovali s Rímskou republikou.

Prečo je objav murovaných keltsko-rímskych stavieb takým unikátom? „Ide o jedny z najstarších múrov v strednej Európe. Rímska republika sa v 1. storočí pred naším letopočtom rozprestierala po Alpy, svoje provincie mala hlavne v mediteránskej oblasti. Prítomnosť takýchto architektúr severne od Álp je málo známa,“ vysvetlil Horňák.

Tieto stavby postavili Keltom Rimania. Kelti si ich na práce buď najali, alebo to bol dar od Rimanov, aby si zachovali dobré vzťahy. „Jedna aj druhá teória sú rovnako reálne,“ spresnil.

V priestoroch vstupnej keltskej brány našli systém starších kovolejárskych pecí na spracovanie kovu. V ich blízkosti sa objavili tégliky s pozostatkami roztopeného zlata. Určiť, kedy pece postavili, nie je však také jednoduché. „Ak sa udeje veľa ľudských zásahov po sebe, vieme určiť, ktoré sú mladšie či staršie, ale problém je stanoviť, ako rýchlo za sebou nasledovali,“ opisuje úskalia archeologického chlebíčka.

Okrem keltských architektúr našli vedci blízko veľkomoravského valu na okraji terasy základy viacerých slovanských obydlí, ktoré boli zasekané do skaly. Odhalili tiež, že kameňolom z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského v 30. rokoch 15. storočia bol využívaný aj po zasypaní. Vtedajšia hradná posádka si tu totiž vybudovala vojenské mestečko.

„Preskúmali sme stavby, ktoré interpretujeme ako vojenské baraky. Tie boli murované a steny mali omietnuté omietkou. V jednom z nich bola veľmi dobre zachovaná tehlová pec,“ priblížil príbytky vojakov Horňák. Skromné nálezy z tohto obdobia podľa neho vypovedajú o strohom vojenskom živote.

Prekvapil ich však nález ľudských pozostatkov, vek odhadli na sto rokov, v blízkosti veľkomoravského valu. „V tom období už ľudí pochovávali na cintorínoch. Máme preto pracovnú hypotézu, že išlo dezertéra z 1. svetovej vojny, ktorého tu zastrelili a rovno aj pochovali,“ vraví.

Túto verziu podporuje aj fakt, že v čase 1. svetovej vojny boli na Hrade vojenské kasárne. Archeológ však upozorňuje, že na jej potvrdenie je potrebné kostru a predmety, ktoré sa v jej blízkosti našli, detailnejšie preskúmať.

Z unikátnych objavov sa budú môcť po ukončení výskumu na konci júna tešiť aj návštevníci Hradu. Pravdepodobne budú vystavené v depozitári Slovenského národného múzea so sídlom na Hrade.

Pre nález pozostatkov keltskej akropoly sa zmení projekt výstavby podzemných garáží. „Došlo k zmenám v projektovej dokumentácii. Po ukončení rekonštrukčných prác budú tieto vzácne architektúry odprezentované na pôvodnom mieste návštevníkom Hradu,“ ubezpečil archeológ.

Práce v okolí dominanty hlavného mesta sa začali v roku 2008. Výskum vtedy viedol Mestský úrad ochrany pamiatok Bratislava, o dva roky ho však prerušili. Opätovný výskum sa začal v októbri 2013. Kancelária Národnej rady, ktorá je hlavným investorom celého projektu, tam plánuje vybudovať podzemné garáže a po ich vystavaní obnoviť barokovú záhradu a zimnú jazdiareň z čias Márie Terézie. Hradu a jeho okoliu sa prinavráti baroková podoba, ktorú mal predtým, ako vyhorel a začal chátrať.

Archeologický výskum robí VIA MAGNA v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok Bratislava za asistencie odborníkov z viacerých vedeckých odborov. Ukončiť ho plánujú 30. júna a následne sa začnú stavebné práce. Rozsiahla rekonštrukcia by mala byť hotová do roku 2016, keď bude Slovensko predsedať Európskej únii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
16 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #bratislavský hrad #archeologická pamiatka #Kelti