Zároveň by sa takýmto porovnaním dalo zistiť prípadné úmrtie takýchto osôb. Umožní to Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel, ktorú v utorok podpísal prezident Ivan Gašparovič. Agentúru SITA o tom informoval jeho hovorca Marek Trubač. Podpisu predchádzal schvaľovací proces na vláde a v parlamente.
Zmluva počíta aj s porovnaním údajov v registroch rodných čísel oboch krajín, aby sa zabezpečila správnosť a úplnosť údajov, ktoré sa týkajú rodných čísiel pridelených na území oboch štátov pred 1. januárom 1993. Podľa medzinárodného dokumentu by sa malo porovnanie uskutočniť automatizovane na samostatnom výpočtovom zariadení, ktoré bude oddelené od informačných systémov, na ktorých sú vedené evidencie obyvateľov a registre rodných čísel Slovenska a Česka.
Porovnanie údajov o štátnom občianstve sa má uskutočniť jednorazovo, pri rodných číslach návrh pripúšťa aj opakovanie. Z materiálu taktiež vyplýva, že Slovensko a Česko uznávajú rodné čísla pridelené na území druhej zmluvnej strany pred 1. januárom 1993. Musia však spĺňať podmienku jedinečnosti a ich tvar musí zodpovedať požiadavkám vnútroštátnych právnych predpisov. Medzištátny dokument tiež pripúšťa vzájomné poskytovanie údajov z evidencií obyvateľov pre vyhľadávanie vlastníkov nehnuteľností.
Prezident ratifikoval zmluvu o policajnej spolupráci s Rakúskom
Ochrana svedka, cezhraničné pátracie akcie či policajný prevoz sú novinky, ktoré sa dopĺňajú do zmluvy o policajnej spolupráci s Rakúskom.
Okrem toho sa v medzinárodnej zmluve upravia ďalšie inštitúty, ako je cezhraničné sledovanie, cezhraničné prenasledovanie, kontrolovaná dodávka a použitie agenta. Prezident svojim podpisom ratifikoval doplňujúcu zmluvu k zmluve medzi Slovenskom a Rakúskom o policajnej spolupráci, informoval jeho hovorca Marek Trubač. Vláda doplňujúcu zmluvu odobrila 5. februára a poslanci parlamentu s ňou vyslovili súhlas 19. marca.
Pôvodnú zmluvu podpísali 13. februára 2004 vo Viedni. Zmenu a doplnenie niektorých ustanovení si vyžiadal vstup Slovenska do Európskej únie a následný vstup do schengenského priestoru. Dôvodom úprav je aj legislatívny vývoj v oblasti boja proti trestnej činnosti na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, píše sa v predkladacej správe.