Európa zahadzuje, čo dlhé roky budovala

Jej najnovšia správa zároveň varuje, že zvyšok sveta je na tom ešte horšie. Viac ako 70 percent globálnej populácie má iba obmedzený či dokonca žiadny prístup k primeranej sociálnej ochrane.

O Slovensku sa dokument zmieňuje len okrajovo, ale viaceré varovania možno vztiahnuť aj naň. Sociálny rezort však výsledky hodnotí pozitívne. „V prieskume sme v podstate dopadli dobre, keďže vďaka fungujúcemu sociálnemu dialógu sme od roku 2008 zaviedli mnohé protikrízové opatrenia, ktoré priamo či nepriamo stlmili sociálne dopady na občanov,“ zhodnotil hovorca Michal Stuška.

Pripomenul, že vláda pomohla v krízových časoch aktívnou politikou zamestnanosti udržať desaťtisíce pracovných miest, zlepšila pracovnoprávne postavenie zamestnancov novelou Zákonníka práce, zvyšuje minimálnu mzdu a na sociálnych dávkach len vlani vyplatila 1,8 miliardy eur, čo medziročne predstavuje nárast o 4,2 percenta.

Odborníci sú opatrnejší. „Pravda je, že sociálna ochrana na Slovensku sa za ostatné roky skôr zhoršila. Súvisí to s vysokou nezamestnanosťou, s nižšími príjmami štátu, demografiou a inými faktormi. Vláda sa jednoducho aj v sociálnej sfére musela prispôsobiť vývoju, nemohla predsa krajinu priviesť ku krachu,“ mieni Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Podľa neho však aj samotný dokument treba brať s istou rezervou. „Od správy tejto organizácie sa predsa ani iné očakávať nedalo. V správe vypracovanej Medzinárodným menovým fondom by sa iste písalo čosi úplne iné,“ dodal.

Správa napríklad uvádza Slovensko ako jednu z krajín OECD najmenej postihnutých chudobou. Veľká Británia či Nemecko sú vraj na tom podstatne horšie. Tieto údaje však obvykle skresľuje používaná metodika prieskumov, nadviazaná na výšku priemernej mzdy a podobne.

Sociálny štát je výdobytok civilizácie

Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej je síce systém sociálnej ochrany na Slovensku v celosvetovom meradle stále na vysokej úrovni, výhľadovo sa však nepochybne zhoršuje. „Vidíme to v celej Európe, model silného sociálneho štátu, ktorý sa tu vytvoril po druhej svetovej vojne, je v kríze – finančnej aj inštitucionálnej. Pomaly aj stráca legitimitu, keďže sa čoraz viac presadzujú liberálne prístupy, zdôrazňujúce osobnú slobodu či princíp, že človek sa má postarať sám o seba,“ hovorí Čambáliková.

Spolu s ekonomickou globalizáciou, ako pokračuje sociologička, to vedie k oslabovaniu pozície štátu, ktorý sa už aj sám čiastočne zbavuje zodpovednosti, napríklad povolením vstupu súkromného kapitálu do penzijného systému. „Zabúdame však, že sociálny štát je veľký civilizačný výdobytok. A že popretie potreby solidarity so slabšími by napokon vytvorilo takú sociálnu nerovnosť, že dôsledky by zmietli aj najbohatších,“ tvrdí.

Správa zdôrazňuje, že sociálna ochrana patrí medzi základné ľudské práva a jej oslabením sa spomaľuje aj zotavovanie ekonomiky po kríze. Porovnáva, že kým v prvej fáze krízy v rokoch 2008 až 2009 dokázalo najmenej 48 vyspelých krajín s vysokými a strednými príjmami obyvateľstva zaviesť stimulačné balíky v celkovej hodnote až 24 biliónov dolárov, z ktorých takmer štvrtina išla na sociálne opatrenia, v druhej fáze v roku 2010 už vlády pred podporou zraniteľných skupín uprednostnili konsolidáciu verejných rozpočtov.

„Konsolidačné opatrenia zahŕňajú aj reformy dôchodkových a zdravotníckych systémov, ktorými sa často zmenšuje ich finančné pokrytie, odstraňujú sa dotácie a znižujú počty zdravotníckych a sociálnych pracovníkov alebo ich mzdy,“ tvrdí v správe Isabel Ortizová, riaditeľka odboru sociálnej ochrany MOP. Niektoré škrty napokon európske súdy označili za protiústavné. Opatrenia fiškálnej konsolidácie sa však podľa Ortizovej zďaleka neobmedzili len na Európu. Verejné výdavky pre tento rok priškrtilo 122 vlád, z nich 82 v rozvojových krajinách.

Tretí svet stále na chvoste

Viacero krajín, v ktorých príjmy dosahujú len strednú úroveň, pritom svoje sociálne systémy dokázalo rozšíriť. Správa napríklad chváli Čínu, ktorá je už blízko k dosiahnutiu univerzálneho dôchodkového pokrytia a prudko zvýšila minimálnu mzdu.

Organizácia vyčísľuje, že na rodinné dávky sú napríklad vlády schopné prideliť v priemere len 0,4 percenta HDP, v rozmedzí od 2,2 percenta v západnej Európe po 0,2 percenta v Afrike a v Ázii. Asi 18-tisíc detí pritom denne zomiera a 168 miliónov musí pracovať, pričom mnohé by primeraná sociálna pomoc dokázala zachrániť.

Takmer polovica svetovej populácie v penzijnom veku nedostáva dôchodok. A mnohí ďalší ho majú taký nízky, že príjmovo zostávajú hlboko pod hranicou chudoby. V minimálne 14 európskych krajinách majú budúci dôchodcovia dostávať nižšie penzie ako doteraz.

Významne sa líšia aj výdavky na sociálnu ochranu ľudí v produktívnom veku, napríklad v prípade nezamestnanosti, materstva či invalidity, a to od 0,5 percenta v Afrike po 5,9 percenta v západnej Európe. Podporu v nezamestnanosti poberá na celom svete len 12 percent ľudí, ktorí stratili prácu. Kým však vo vyspelých európskych krajinách tvorí v priemere 64 percent predchádzajúcej mzdy, na Blízkom východe či v Afrike sú to menej ako tri percentá.

Podľa dokumentu zároveň asi 39 percent svetovej populácie nie je zaradených v žiadnom zdravotnom systéme alebo v programe. V nízkopríjmových krajinách je ich obvykle nad 90 percent. MOP odhaduje, že chýba viac ako 10 miliónov zdravotníckych pracovníkov, potrebných na zabezpečenie kvalitnej zdravotnej služby pre ľudí v núdzi. Napriek všetkým problémom sa v niektorých krajinách, vrátane Thajska či Južnej Afriky, podarilo zaviesť všeobecné zdravotné poistenie.

Anketa: Ako kríza ohrozila vaše sociálne istoty?

Igor Arendáš (52), technik, Nitra

Je málo roboty. Zo zdravotných dôvodov som stratil prácu a potom som si veľmi ťažko hľadal novú. Nakoniec sa to podarilo a práca síce zodpovedá mojej kvalifikácii, ale plat už nie. Robím za minimálnu mzdu a myslím si, že aj to je dôsledok krízy.

Michal Ferenczi (55), nezamestnaný, Nitra

Práve idem na úrad práce! Po prvýkrát v živote. Prišiel som o prácu. Moje miesto zrušili z organizačných dôvodov, chceli ušetriť a myslím si, že to súvisí s krízou. Skončil som 31. mája. Mám 55 rokov a idem si hľadať novú robotu…

Miroslav Ňaršík (66), dôchodca, Nitra

Mňa nijako. Aká je tu kríza? Mladí nerobia, peňazí majú. Chodia po zábavách, pijú, fajčia, aká je tu kríza?!

Myslím, že je teraz viac bohatých ako kedysi.

Katarína Kosoruová (37), učiteľka, Veľký Lapáš

Ja aj manžel zatiaľ máme prácu. A máme aj pôžičky a neviem, čo by bolo, keby sme teraz o prácu prišli. Myslím, že kvôli kríze je vyššie riziko, že človek môže prísť o robotu. Prežívame z výplaty do výplaty. Muž pracuje v Nemecku, aj tam je krízu cítiť. Už aj Nemci musia robiť to, čo my, podradné roboty ako Slováci.

Jana Nagyová (20), študentka, Žirany

Viem, že na Slovensku nie je práca, ale my študenti s tým problém zatiaľ nemáme. Ja som v prvom ročníku. Priateľ vyštudoval učiteľstvo, skončil pred týždňom a ide si hľadať robotu. Dúfam, že si niečo nájde. Verím, že s angličtinou to bude mať ľahšie. Nemusí skončiť len v učiteľskom odbore.

(aba)