Foto: Archív J. Slašťana
Rozlúsknuť dlhoročný spor by mal doteraz najrozsiahlejší a najpresnejší výskum, ktorý zmapuje počet medveďov na našom území. Je založený na ich identifikácii pomocou skúmania DNA zo vzoriek medvedieho trusu.
„V podmienkach Slovenska je to prvýkrát, čo sa môžeme skutočne dozvedieť pomerne presný odhad veľkosti populácie medveďa hnedého a raz a navždy odstrániť pochybnosti o ich počte, ktoré prezentujú jednotlivé záujmové skupiny,“ hovorí odborný garant výskumu profesor Ladislav Paule z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Doteraz mapovanie početnosti spravidla robili osobitne ochranári a osobitne poľovníci. Ich výsledky sa diametrálne rozchádzajú. Zatiaľ čo oficiálne poľovnícke ročenky uvádzajú odhady vyše dvetisíc jedincov na našom území, ochranári sa opierajú o expertný vedecký odhad medzi 700 až 900. Ani doterajšie metódy sčítavania neboli najpresnejšie, pretože nedokázali spoľahlivo vylúčiť zarátanie toho istého jedinca viackrát. Tentoraz ide o celoplošný výskum, na ktorom sa podieľajú ochranári, poľovníci a lesníci.
Výsledky podľa Vladimíra Antala zo Štátnej ochrany prírody poslúžia ako hodnoverný podklad na vypracovanie plánu manažmentu ochrany medveďa hnedého na Slovensku. „Pre niekoho môže byť najdôležitejšie číslo, ale veľmi podstatné pre nás budú aj poznatky o hustote ich výskytu v jednotlivých oblastiach. Na základe toho sa potom nastavia určité opatrenia na eliminovanie spôsobených škôd či nebezpečných konfliktov s človekom. V žiadnom prípade to neznamená, že medvede by mohli stratiť štatút chráneného živočícha. Ide predovšetkým o to, aby zvieratá negatívne nezasahovali do života ľudí a naopak,“ vysvetlil.
Poľovníci si od výskumu sľubujú, že im dá za pravdu. „Očakávame, že sa potvrdí, že medveďov je u nás dostatok a nikto sa nemusí báť, že je to ohrozený druh. Je ich viac ako územie unesie a začínajú byť na mnohých miestach problémom,“ povedal Imrich Šuba zo Slovenskej poľovníckej komory.
To, že existujú oblasti, kde je vyšší počet tejto našej najväčšej šelmy, ako by malo byť, potvrdzuje aj profesor Paule. Príčiny vidí v tom, že medvede sú vytláčané z centra svojho prirodzeného areálu, a preto obsadzujú nové teritóriá.
Moderné sčítavanie medveďov zastrešuje Štátna ochrana prírody v rámci širšieho európskeho projektu, zameraného na výskum a monitoring veľkých šeliem na Slovensku. Zber vzoriek medvedieho trusu sa rozbehol vlani na jeseň, skončenie je naplánované na november tohto roku. Konečné výsledky budú po spracovaní známe v lete na budúci rok.
Teraz monitorovanie priamym pozorovaním, podľa stôp, srsti, aktívnych brlohov či stromov, na ktorých si medveď značí teritórium, nahrádza neinvazívna genetická metóda. Vo viacerých európskych štátoch s ňou majú dobré skúsenosti. Prvýkrát ju pred vyše pätnástimi rokmi použili v Škandinávii, v ostatných rokoch v Slovinsku a Chorvátsku, v súčasnosti podobnú inventarizáciu robia v Bulharsku.
Zisťovanie DNA zo vzoriek medvedieho trusu je najpresnejšou metódou na zistenie ich početnosti. Vie odpovedať aj na otázky o hustote, pohlavnej štruktúre, príbuzenských vzťahoch a migračných trasách medveďov, pričom vylúči opakovanie vzoriek tých istých jedincov. Navyše ide o metódu, pri ktorej zvieratá nie sú prenasledované, vyrušované ani stresované odchytmi.
Hubári pohoršene krútili hlavami
Čím lepšie znalosti a skúsenosti s medveďmi človek má, tým je z neho úspešnejší zberač trusu. Tvrdí to dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan, ktorý dobre pozná všetky medvedie chodníčky a brlohy v horách okolo Kremnice. So skúmavkami chodí do terénu takpovediac na istotu.
Turisti či hubári od vlaňajšej jesene môžu na podobných ľudí, ktorí sa rýpu v medvedích „kôpkach“, naraziť v slovenských horách. Aj kremnického ochranára zastihol pri odbere vzorky manželský pár hubárov. Skôr ako im mohol vysvetliť, že robí výskum, znechutene od neho odišli.
„Bol som zaujatý prácou so vzorkou, čakal som na načítanie súradníc GPS miesta nálezu, vedľa som mal položený fotoaparát. Keď ma skloneného nad zemou zbadali, zrejme si mysleli, že som našiel nejaký kapitálny hubársky úlovok. Prišli s tým, že či rastú. Keď však v tráve zbadali niečo úplne iné, pohoršene krútiac hlavami odišli. Ani som im nestihol povedať, čo vlastne robím. Zjavne sa im moja "zberateľská“ vášeň zdala prinajmenšom čudná," spomína Slašťan s pobavením vlastnú skúsenosť.
Základným predpokladom pre zber je spoľahlivé rozoznanie medvedieho trusu. „Tí, čo iba z obrázka vedia, ako naša najväčšia šelma vyzerá, by ho sotva dokázali odlíšiť od iných zvierat,“ vysvetľuje strážca prírody. Vzorky odoberá do skúmaviek. Dáva pozor, aby sa ich veľkosť približovala lieskovému orechu a boli čo najčerstvejšie. Každú skúmavku opatrí potrebnými údajmi z miesta nálezu vrátane súradníc GPS. Aby ďalší zberači neodobrali vzorku z toho istého trusu, prikryje ho kameňom.
Doteraz sa podarilo získať asi 1 500 vzoriek. Na čo najpresnejší odhad medvedej populácie by ich bolo potrebných tritisíc, pretože nie zo všetkých sa podarí DNA izolovať. Zber robili do konca mája, pokračovať bude na jeseň.