Možno napomáhať len jedno manželské dobro?

06.06.2014 10:00

Krkolomný titulok zrejme nie každému ľahko vojde do uší, v každom prípade je však jazykovo úplne korektný. Naopak, to poslanci Národnej rady najnovšie zaradili do slovenskej ústavy gramatický nezmysel.

Konkrétne schválením formulácie o vyššej ústavnej ochrane manželstva, ktorá obsahuje aj vetu: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Spisovne by totiž mala znieť: „… napomáha jeho dobro“.

Hoci sami jazykovedci pripúšťajú, že ide o istú zvláštnosť slovenčiny, pravidlá pravopisu hovoria jasne, keď dôsledne rozlišujú väzby slovies „pomáhať“ a „napomáhať“. „Kým sloveso pomáhať sa viaže s tretím pádom – datívom (komu/čomu?), sloveso napomáhať so štvrtým – akuzatívom (koho/čo?),“ vysvetľuje pracovníčka poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Silvia Duchková.

Správne sa teda po slovensky má hovoriť: pomáhať rozvoju vidieka, pomáhať dobrej veci, pomáhať efektívnej spolupráci, alebo – napomáhať rozvoj vidieka, napomáhať dobrú vec, napomáhať efektívnu spoluprácu. „A rovnako aj pomáhať dobru, ale napomáhať dobro,“ porovnáva Duchková.

Odhliadnuc však od jazykových škrupúľ, aký obsah vlastne vyjadruje pojem „napomáhať dobro manželstva“?

„Ja naozaj neviem, čo ním chcel básnik povedať,“ konštatuje sociologička Sylvia Porubänová. „Jedno dobro, ani čo sa týka manželstva, predsa neexistuje. Čo je pre jedného dobro, môže byť pre druhého peklo,“ pokračuje. Či už sa to podľa nej týka názoru na optimálny počet detí v rodine, či frekvencie manželského sexu. Takisto pre niektorého muža môže byť vrcholom dobra každodenný obed s piatimi chodmi, no iste to inak vidí manželka, ktorá mu ho pravidelne musí pripravovať. „Naozaj si neviem predstaviť akési všeobecné dobro, azda okrem svetového mieru či zdravia detí,“ uzatvára Porubänová, podľa ktorej schválený ústavný text nemá iný ako len deklaratórny význam.

Július Brocka ako poslanec KDH, ktoré ústavnú ochranu manželstva iniciovalo, zdôvodňuje zakotvené „dobro“ predovšetkým povinnosťou štátnych orgánov robiť všetko pre to, aby tento inštitút mohol čo najlepšie napĺňať svoje spoločenské poslanie. „Povedané ostatnou rétorikou Mikuláša Dzurindu, štát by manželom nemal klásť polená pod nohy,“ hovorí. Tak ako sa pri prijímaní zákonov povinne zohľadňujú ich dopady na verejné financie, zamestnanosť či životné prostredie, mal by sa podľa neho skúmať aj ich vplyv na život ľudí žijúcich v manželstve v zmysle jeho základnej definície.

„Čo sa týka jazykovej nepresnosti, nie som síce v tomto smere odborník, ale myslím si, že po schválení v parlamente a pred uverejnením čistopisu v Zbierke zákonov texty prechádzajú jazykovou korektúrou. Bolo by účelné osloviť predsedu Národnej rady Pavla Pašku, aby chybu opravil ešte skôr, ako zákon posunie na podpis prezidentovi,“ uvažuje Brocka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#manželstvo #parlament #ústava #jazykovedci #dobro
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku