Mesto vypracovalo projekt, vyhlásilo verejnú súťaž a v roku 2010 začalo stavať kompostáreň v miestnej časti Ľuborča. Jej výstavba stála približne 4,8 milióna eur a bola financovaná prevažne z eurofondov. Slúžiť má mestám a obciam v širokom okolí a do kompostárne sa bude voziť biologicky rozložiteľný odpad od 36-tisíc ľudí. Samotná Nemšová má 6-tisíc obyvateľov.
Dobrá myšlienka však začala mať horkú príchuť. Len čo bola kompostáreň dokončená, envirorezort zrazu zistil nedostatky. „Ministerstvo životného prostredia spravilo následnú kontrolu a vyčíta nám, že boli pochybenia v procese verejného obstarávania, a preto si uplatňuje korekciu vo výške 25 percent z oprávnených výdavkov. Žiadalo späť vyše milióna eur,“ vraví Iveta Jurisová, prednostka Mestského úradu v Nemšovej. Ako upozornila, celkový ročný rozpočet mesta bol vlani 3,4 milióna eur.
Nemšová najskôr ministerstvu zaplatiť nechcela a obrátila sa na súd, aby vydal predbežné opatrenie. Ten rozhodol, že mesto platiť nemusí, ale trvalo mu to tri mesiace. Za ten čas však Nemšová musela uhradiť faktúry za práce na kompostárni, na to však potrebovala peniaze, ktoré jej prideľovalo ministerstvo. A to si dalo podľa prednostky podmienku, že eurofondy uvoľní mestu až po tom, čo im zaplatia pokutu.
A tak sa Nemšová musela zadlžiť a peniaze si požičať od banky. Zároveň však zažalovala ministerstvo. „Je to nespravodlivé, lebo proces výberu dodávateľa je vždy riadený a kontrolovaný nadriadeným orgánom, v tomto prípade ministerstvom životného prostredia. Ak dochádzalo k nejakým pochybnostiam, mali nás upozorniť skôr, a nie v čase, keď bol projekt takmer pred dokončením. Požiadali sme súd, aby rozhodol, či je postup ministerstva správny,“ dodala Iveta Jurisová.
Verejné obstarávanie na výber dodávateľa stavby a technológie robila pre mesto externá spoločnosť. Tá podľa Jurisovej konzultovala súťažné podmienky s pracovníkmi ministerstva životného prostredia. Samospráva je presvedčená, že ministerstvo mohlo pochybenia pri verejnom obstarávaní zistiť oveľa skôr, počas priebežných kontrol. Každý krok pri realizácii projektu kontrolovalo a schvaľovalo, všetky doklady mu Nemšová posielala. Počas tohto procesu však žiadne nedostatky nezistilo. V prípade, že by súd dal za pravdu ministerstvu, bude mesto zvažovať žalobu na externú spoločnosť a žiadať od nej náhradu škody.
Ministerstvo životného prostredia hovorí o viacerých pochybeniach v procese verejného obstarávania. Za najzávažnejšie považuje to, že verejný obstarávateľ nerozdelil predmet zákazky na dve časti, ale išlo o tzv. zmiešanú zákazku, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác aj dodávka tovarov. Podľa názoru ministerstva mohli byť takto diskriminovaní uchádzači, ktorí sa zaoberajú napríklad len dodávkou tovaru a technológie, a nie aj realizáciou stavebných prác – alebo opačne.
Podľa ministerstva mesto nesie plnú zodpovednosť za dodržiavanie podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, a to bez ohľadu na výsledky prvostupňovej kontroly.
„Predmetné nedostatky boli zistené v rámci opakovanej kontroly procesu verejného obstarávania, ktorá bola plne v súlade s platnými pravidlami. Výška korekcie bola potvrdená ministerstvom financií aj Európskou komisiou. Riadiaci orgán vyzval prijímateľa (teda mesto Nemšová), aby dobrovoľne vrátil časť poskytnutého príspevku. Ten tak urobil a ministerstvo nevidí zákonný dôvod na prehodnotenie výšky stanovenej korekcie,“ dodal Maroš Stano. Táto korekcia, čiže pokuta, môže byť opätovne použitá do konca budúceho roka na nové projekty.
Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová hovorí o veľkom rozčarovaní z takéhoto postupu ministerstva, pretože nedostatky mala zistiť už priebežná kontrola a zavčasu na ne upozorniť mesto. „Už vtedy mala zistiť pochybenia, nie až potom, keď už sú veci uzavreté a pomaly zabudnuté. Je to čistá strata mesta, ktoré by mohlo tieto peniaze použiť na niečo iné, napríklad na opravu ciest a chodníkov. Takéto sankcie sú jedným z dôvodov, prečo samosprávy strácajú záujem vypracovávať projekty,“ zdôraznila Eva Balážová.
Pôvodne malo kompostáreň postaviť regionálne združenie, ktoré v roku 2004 založili mestá Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Ilava, Trenčianske Teplice a obec Trenčianska Teplá. No zostalo len pri peknej myšlienke, združenie žiadnu kompostáreň nepostavilo a napokon zaniklo. Potom sa do projektu pustilo mesto Nemšová.