Sociologička Zuzana Kusá upozorňuje, že ak sa rozdiely budú dlhodobo prehlbovať hrozí, že chudoba na Slovensku sa bude dediť. Deti so slabšími výsledkami môžu mať menšie šance na získanie kvalitného vzdelania a potom aj uplatnenia sa na trhu práce. „Zatiaľ má dieťa aj s horšími výsledkami šancu dostať sa na strednú školu, druhá vec je, či si to rodičia budú môcť finančne dovoliť. Ale v budúcnosti môže dôjsť k tomu, čo by bolo pre spoločnosť veľmi zlé, že chudoba sa bude dediť a rozdiely sa budú prehlbovať,“ upozorňuje Kusá.
Regionálne rozdiely vo výkonoch žiakov boli aj vlani. Najúspešnejší v matematike boli žiaci z okresu Kysucké Nové Mesto, najmenej úspešní v okrese Veľký Krtíš. Podstatne horšie výsledky ako národný priemer mali aj žiaci v okresoch Gelnica, Rimavská Sobota, Rožňava, Trebišov, Levoča, Lučenec, Revúca, Krupina. Pri slovenčine boli najlepší žiaci z okresu Bratislava I, na opačnom konci boli podobne ako vlani deviataci z okresu Gelnica. Podstatne slabšie výsledky ako slovenský priemer mali aj žiaci v Trebišove, Rožňave, Revúcej, vo Veľkom Krtíši, v Rimavskej Sobote, Poltári, Levoči a vo Svidníku.
S nezamestnanosťou rodičov stúpa aj neúspešnosť žiakov
Kompletné výsledky zverejní ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania dnes, aj čiastkové informácie však potvrdzujú súvislosť medzi výkonmi žiakov v školách a mierou nezamestnanosti v regióne. „S rastom nezamestnanosti v okrese stúpa podiel skupiny najmenej úspešných žiakov v teste,“ uvádza Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovanie zastrešuje.
Veľký vplyv sociálneho a ekonomického zázemia žiakov na ich výkony sa ukázal aj pri výsledkoch medzinárodného testovania PISA, kde Slovensko dosiahlo podpriemerné výsledky. Sociálne zázemie sa pritom zisťuje na základe anonymných údajov o vzdelaní rodičov, o tom, či sú nezamestnaní, ale aj o vybavení domácnosti – o tom, či má dieťa stôl, tiché miesto na učenie sa, aké pomôcky a podnetné prostedie na učenie má doma. Slovenskí žiaci, ktorí sú zo sociálne slabších rodín majú pritom horšie výsledky ako žiaci zo sociálne najslabších rodín v iných krajinách, čo ukazuje, že vplyv sociálneho zázemia je na Slovensku silnejší ako v iných štátoch.
Veľa záleží od vybavenia domácnosti
„Má to logiku, že výkon dieťaťa súvisí aj s podmienkami, aké má doma a či má pomoc,“ hovorí psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Dnešná škola je podľa nej náročná a väčšina rodičov hovorí, že pomáha deťom s domácou prípravou. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde je aj vzdelanosť rodičov slabšia, rodič dieťaťu nevie pomáhať. „A ani ho nedokáže motivovať a naučiť ho ako by si mohlo pomôcť. Potom výkon dieťaťa klesá, hoci by schopnosti na to aj malo,“ hovorí psychologička.
Veľa záleží aj od vybavenia domácnosti. „Ak rodina žije v malom byte, kde sú dve – tri deti a možno jedno malé, dieťa nemá také podmienky ako to, ktoré má vlastnú izbu, svoj stôl, môže zavrieť dvere a učiť sa. A ako samozrejmosť má napríklad po ruke atlas. A je tiež rozdiel – rodič, ktorý podporuje dieťa v čítaní kníh, má financie na ich kúpu alebo požičanie a rodič, ktorý k tomu nemá vzťah a nedáva dieťaťu k tomu podnety,“ dodáva psychologička.
V Gelnici pomohli terénni pracovníci
Viacerí oslovení riaditelia škôl z regiónov s vysokou nezamestnanosťou upozorňujú, že problém sa netýka len detí z vylúčených rómskych komunít, ale aj ďalších, ktorých rodičia sú nezamestnaní. „Ak nepracuje ani jeden z rodičov, dieťa veľmi vníma napríklad aj to, že sa boja, či ich nevypnú od elektriny,“ hovorí Stanislav Kovaľ, riaditeľ základnej školy v Kluknave v okrese Gelnica.
V ich škole dopadol tohtoročný monitor deviatakov o niečo lepšie ako vlani. Práve v tomto okrese mali vlani žiaci v priemere najslabšie výsledky v matematike aj slovenčine, tento rok ich v matematike predstihol okres Veľký Krtíš. „Ide to pomaly, veľmi pomaly hore,“ hovorí riaditeľ. Veľmi podľa neho pomohli terénni sociálni pracovníci. Zlepšila hygiena detí, ktoré chodia do školy, oblečenie, aj kvalita ich vedomostí. „A sám som bol prekvapený ako usilovne sa deti, ktoré boli s rodičmi v Anglicku, učia angličtinu,“ vraví. Dobré zázemie doma je podľa neho veľmi dôležité. „Tam, kde aj rodičia pochopili, že vzdelanie je skutočne potrebné, vidno aj lepšie výsledky a už máme aj vyznamenaných rómskych žiakov,“ dodáva.
Chudoba sa podpisuje aj pod zhoršenú hygienu a oblečenie
Vplyv rodinného zázemia potvrdzuje aj Ján Jurečko, riaditeľ základnej školy v Spišškom Podhradí. Výsledky v ich škole boli tento rok slabšie ako vlani, každý ročník je podľa neho iný a vždy veľa závisí aj od koľko detí je zo sociálne slabého prostredia. „Keď sa porovnajú výsledky žiakov, tí, čo sú zo sociálne znevýhodneného prostredia majú nižšiu úspešnosť,“ hovorí Jurečko. Škola pritom podľa neho robila pred testovaním maximum. „Pred monitorom sme robili so žiakmi testy zo slovenčiny a matematiky, potom mali týždeň opakovania, kde sa rozoberali chyby a aj napriek tomu cítiť, že v testovaní mali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nižšiu úspešnosť,“ dodáva.
Podľa jeho skúseností sú aj prípady detí, ktorých rodičia sa prepadli do chudoby a ich sociálne problémy sa následne prejavujú na zhoršenej hygiene a oblečení. „Také dieťa je viac zakríknuté, sťahuje sa do ulity a akoby sa samé vylučovalo,“ hovorí. Kamarátov si potom hľadá skôr u rómskych detí, ktoré zrejme viac rozumejú jeho rozpoloženiu.
Škola by mala byť deťom vždy otvorená
Slabé sociálne prostredie však podľa Jurečka automaticky neznamená, že deti o školu nemajú záujem. Naopak, škola, či presnejšie záujmové krúžky a školský klub, telocvičňa im ponúka to, čo doma nemajú. „Aj v taký piatok poobede, keď väčšina detí má už víkend a iné aktivity, tu máme počítačový krúžok, kam deti radi chodia. Veď doma počítač nemajú,“ hovorí. Škola by podľa neho mala byť deťom vždy otvorená, aby im mohla dať to, čo im nemôže dať rodina a vždy by tam mal byť niekto, kto sa deťom môže venovať. Problém je však opäť aj pri financiách, štát by mal posilniť neformálne záujmové vzdelávanie a dať školám priestor podľa ich výkonov, aby tieto možnosti deťom vo väčšej miere ponúkali.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej problém je v systéme vzdelávania. „Stále je nastavený tak akoby do škôl prichádzali len deti z relatívne blahobytného prostredia, kde rodičia majú schopnosti i časové kapacity, aby deti podporovali, motivovali, prípadne doučovali. Pracuje sa s predstavou takých rodinných podmienok, ktoré na Slovensku nie sú,“ upozorňuje Kusá.
Kusá: Slovenský systém deti selektuje skoro
Školský systém má podľa nej neprimerané očakávania od rodiny. „Niektorí hovoria, že je nastavený na časy, keď sa vzdelávali len ľudia z vyšších vrstiev. S dieťaťom sa rodič učí, venuje sa mu a rozvíja jeho zručnosti. Ale zdá sa, že s tým sa už nedá počítať ako s vybavením dieťaťa. Deti zo vzdelaných domácností majú takýto kultúrny kapitál, s ktorým vstupujú do školy, ale veľa detí ho nemá a školy nemajú podmienky na to, aby kompenzovali chýbajúcu podporu zo strany rodiny,“ vysvetľuje sociologička.
Aj podľa nej sa treba pozrieť na to ako je vzdelávací systém financovaný a aké podmienky majú školy na to, aby deťom nahradili to, čo nemožno očakávať od rodiny. „Nie je to len o asistentoch učiteľa, ale v škole by mali v nej byť ďalšie veci, ktoré by ju robili pre deti príťažlivou,“ hovorí Kusá.
Na zváženie je podľa nej aj to, na čo upozorňujú medzinárodné štúdie – že slovenský systém príliš skoro selektuje deti, keď šikovné deti zo základných škôl odchádzajú osemročné gymnáziá. „V triede, kde zostanú deti z menej podnetného prostredia sa potom mení atmosféra. Učiteľ len veľmi ťažko dokáže s deťmi pracovať a motivovať ich k vzdelávaniu. Keď sú však deti z rôzneho prostredia zmiešané v školách, tak aj deti z nižších sociálnych vrstiev sú viac motivované a preberajú ambície spolužiakov,“ hovorí Kusá. Teraz sa však podľa nej vytvárajú sa homogénne školy. „Školy, kde chodia deti, ktoré sú motivované k vzdelávaniu a rodičia ich k tomu tlačia a potom školy s deťmi, ktoré pochádzajú z prostredia, kde nie je taká ambícia alebo rodiny sú rezignované,“ uzatvára Kusá.