Domov sa cez víkend vrátila aj väčšina ich spolužiakov z nemocnice v Trnave. Všetkým však zostávajú hlboké rany na duši, nedokážu sa vyrovnať so smrťou štyroch kamarátok a žiačok, ktoré tragédiu neprežili. Šoféra autobusu po nehode zadržali, polícia zatiaľ príčiny tragickej havárie nespresnila. Zisťuje okrem iného aj to, či boli deti v autobuse pripútané bezpečnostnými pásmi.
V Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou na bratislavských Kramároch stále ležia dvaja ťažko ranení študenti, ktorí absolvovali operácie a sú v stabilizovanom stave. Podľa hovorkyne Dany Kamenickej by však ešte bolo predčasné hovoriť o tom, kedy oboch prepustia. Jedným z nich je 18-ročný Matúš Remenár, ktorý sedel na zadných sedadlách autobusu a po nehode vyletel cez okno. Študent reprezentuje Slovensko na vrcholových súťažiach v karate. „Bol piaty na majstrovstvách Európy, vlani sa zúčastnil majstrovstiev sveta. Je to veľmi úspešný športovec, dobrý, pohodový žiak,“ uviedol riaditeľ Športového gymnázia Jozefa Herdu v Trnave Jozef Jančovič.
Na schodoch pred gymnáziom zapaľujú desiatky ľudí sviečky. V sobotu večer tam prišli aj spolužiaci, ticho sedeli na múriku a mnohí plakali. „Stratil som najlepšiu kamarátku, bude mi veľmi chýbať. Ďalší kamarát je v zlom stave,“ povedal jeden zo študentov. Kamaráti z 3. A, s ktorými sa rozprával, mu nevedeli povedať, čo sa v skutočnosti stalo. „Len zrazu videli, ako idú do priekopy a vodič sa snažil vrátiť späť…“
Autobus, ktorým boli študenti na dvojdňovej exkurzii na Orave, si od dopravnej spoločnosti MH Trans z Cífera prenajala cestovná kancelária Hell Tour. Jej majiteľka už hovorila s riaditeľom školy.
„Povedala mi, že jej je to strašne ľúto. Za 20 rokov sa im nič také nestalo, nemali žiadne zlyhanie šoféra. O tomto viem len toľko, že mal 57 rokov a bol skúsený. S touto cestovnou kanceláriou chodíme pravidelne na zájazdy, máme s nimi vynikajúce skúsenosti a nemôžem o nich povedať zlé slovo. Vždy mali dobrých vodičov, boli veľmi ústretoví,“ poznamenal Jančovič. Majiteľ MH Trans Milan Hujsi povedal, že sa k prípadu nebude vyjadrovať.
Šofér autobusu bol cez víkend v policajnej cele. „Vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia, z ktorého je podozrivý 57-ročný vodič autobusu,“ informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Mária Linkešová s tým, že bližšie informácie k prípadu poskytnú až na pondelkovej tlačovej besede v Trnave. Ak vyšetrovanie potvrdí vinu vodiča, hrozí mu trest za mrežami na 10 až 15 rokov.
Podľa medializovaných informácií šiel autobus po diaľnici D1 100-kilometrovou rýchlosťou. Na jednom z videí, ktoré polícii poskytol jeden z vodičov idúcich v protismere, je vidno, ako autobus pomaly vybočuje z pruhu na krajnicu a schádza z cesty. Či to bolo pre mikrospánok, alebo pre technickú poruchu, zatiaľ nie je jasné. Určite to však nebol defekt. Minister vnútra Robert Kaliňák ešte v piatok na mieste nehody potvrdil, že podľa stôp pneumatík sa dá usudzovať, že šofér sa ešte snažil vrátiť na cestu, no prevrátil sa. Pod autobusom zahynuli štyri 18-ročné gymnazistky.
Nehodou sa bude zaoberať znalec z odboru dopravy, ktorý bude zisťovať napríklad aj to, či boli deti v autobuse pripútané, a tiež, či pri diaľnici nemali byť podľa normy aj zvodidlá. Podľa súdneho znalca a kontrolóra z generálneho riaditeľstva Metodicko-pedagogického centra v Bratislave Patrika Vlčeka by práve pripútanie pásmi mohlo zmierniť následky nehody.
„Ak došlo len k preklopeniu, pričom nebol výrazne zdeformovaný skelet autobusu a ľudia by boli pripútaní, ostali by visieť na sedadle. Nevieme to 100-percentne garantovať, ale s veľkou pravdepodobnosťou by cestujúci nevypadli von. Je to rovnaké, ako pri klasickom aute. Ak nie je spolujazdec pripútaný, môže pri náraze preletieť cez okno von a je pravdepodobné, že utrpí väčšie zranenia, ako keby bol pripútaný,“ upozornil. Podľa neho však väčšina ľudí v autobuse nepoužíva pásy, ľudia nie sú zvyknutí a je len minimálna osveta.
V zákone o cestnej premávke sa jasne uvádza, že ak je vozidlo vybavené bezpečnostnými pásmi, tak ich musí užívateľ použiť. Existuje dokonca nariadenie vlády z roku 2006 o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií. Týka sa aj autobusov a je v ňom napísané, že vodič alebo sprievodca skupiny je povinný informovať prepravované osoby o použití pásov. Vlček, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodal, že takúto povinnosť môže zakotviť zamestnávateľ vodičom v interných predpisoch. Čo pre šoférov znamená vyššiu mieru zodpovednosti.
Kým mnohí v internetových diskusiách boli presvedčení o tom, že tragédii by zabránili zvodidlá pri diaľnici, znalec upozornil, že to nemusí byť tak. Podľa neho sú tri varianty, ako by mohla dopadnúť nehoda so zvodidlami. Podľa prvého variantu by autobus spomalil a pokračoval by pozdĺž zvodidiel, v druhom prípade by sa od nich odrazil a mohol by sa zraziť s ostatnými vozidlami. Do tretice by sa tak či tak prevrátil, i keď pri nižšej rýchlosti. „Zvodidlá by znížili nárazovú rýchlosť, no ide tu aj o to, kde mal autobus ťažisko. Ak bolo vysoko, tak by sa tiež prevrátil,“ mienil Vlček. Situácia so zvodidlami sa dá nasimulovať v počítačovom programe na analýzu dopravných nehôd PC Crash, ktorý má každý súdny znalec k dispozícii.
Najviac skloňovanou príčinou nehody v médiách je mikrospánok. Podľa Vlčeka bude musieť súdny znalec preveriť, či mal šofér povinné prestávky. Po štyroch hodinách jazdy by si mal oddýchnuť najmenej 30 minút. Dokonca aj pri zhruba trojhodinovej ceste z Oravy do Trnavy by si mal dať vodič autobusu podľa znalca aspoň päťminútovú pauzu.
Prečo sme pripútaní v aute a v autobuse nie?
Používanie bezpečnostných pásov, stavanie zvodidiel pri cestách, kreslenie špeciálnych čiar, to všetko sú preventívne bezpečnostné opatrenia. Podľa dopravného inžiniera Andreja Sitkeya by každý mal urobiť pre bezpečnosť premávky maximum. Či je to správca cesty, vodič, ale aj cestujúci.
Aké sú pravidlá pri osádzaní zvodidiel?
Na cestách, ktoré sa stavali podľa starších noriem, sa to až tak prísne neriešilo. Podľa novej normy sa použitie zvodidiel určuje na základe sklonu svahu a jeho výšky. Je veľa kritických úsekov, najmä na cestách nižšej triedy, kde je doslova zráz a zvodidlá tam evidentne chýbajú.
A dokážu zvodidlá zabrániť nehode?
Zvodidlá by mali mať takú schopnosť, že by ich vodič nemal preraziť, ak nejde o čelnú zrážku. A teoreticky by mohli autobus pri určitej rýchlosti spomaliť a vrátiť späť na cestu.
Nie všetky slovenské diaľnice sú vybavené špeciálnym vodorovným značením, bielou krajnicou, ktorá hlukom upozorňuje „zaspávajúceho“ vodiča na to, že schádza zo svojho pruhu. Nakoľko je tento prvok účinný pri mikrospánku?
Ťažko povedať. Viete, je to len okamih. Ak by vodič veľmi pomaly schádzal zo svojho pruhu, možno by to malo nejaký efekt. No nezdá sa mi, že by toto vodorovné značenie bolo nejaké zázračné… Napríklad na novom úseku rýchlostnej cesty R1 okolo Nitry je všetko spravené v tomto štruktúrovanom plaste. Ide o takzvanú 3D úpravu. Sú to akoby guľôčky a keď po nich prejde auto, zvuk šoféra upozorní, že schádza na krajnicu.
Nie všetky autobusy sú vybavené pásmi. A ak áno, cestujúci by ich zo zákona mal použiť. No má vodič povinnosť na to cestujúcich upozorniť?
Je nariadenie vlády o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií. Týka sa aj autobusov a je tam napísané, že ak je autobus vybavený pásmi, vodič vozidla alebo sprievodca skupiny je povinný informovať prepravované osoby o použití pásov v premávke. Kladiem si však jednoduchú otázku. Prečo sme v aute pripútaní a v autobuse nie? Je autobus niečo iné? Platia tam iné fyzikálne zákony? Veď aj v autobuse môže dôjsť k rovnakým zrážkam a nemám pocit, že autobus by bol nejakou robustnou konštrukciou, ktorá nepripútaného cestujúceho ochráni pred všetkým.