Deviatak Peter z Veľkého Krtíša mal v testovaní výsledky, ktoré sám označil za priemerné. „Mohol som mať aj lepšie známky, ale učenie ma už nebaví. Na učňovku sa dostanem tak či tak, či budem jednotkár, alebo štvorkár. Monitoru som nepripisoval väčší význam,“ hovorí 15-ročný Peter. Netrápilo to jeho rodičov? „Kdeže. Otec je nezamestnaný a ani nevie, čo sa v škole učíme. Mama pracuje, a pritom sa stará o mladších súrodencov,“ zdôrazňuje.
Ťažkú hlavu z výsledkov v škole si nerobí ani deviatačka Zdena. Až také zlé známky nemala, no niektoré jej kamarátky v monitore pohoreli. „Už sa im učiť nechce. Majú frajerov a na učenie im nezostáva čas,“ zdôrazňuje.
Riaditeľ ZŠ na Ulici J. A. Komenského vo Veľkom Krtíši Dušan Gálik je presvedčený, že žiakov formuje prostredie doma. „Žije tu veľa nezamestnaných a menej vzdelaných ľudí v porovnaní s väčšími mestami, čo sa, samozrejme, podpisuje aj na ich deťoch,“ tvrdí. Problém vidí aj v tom, že rodičia sa často k výsledkom svojich detí ani nedostanú alebo o ne ani nejavia veľký záujem. Pre tých, ktorých výsledky detí v škole trápia, no deti pred nimi úspešne zatajujú klasickú žiacku knižku, škola sprístupnila internetovú. „Rodičia slabších detí však komunikujú so školou len v ojedinelých prípadoch. Veľa rodičov si myslí, že vzdelávanie má byť len na pleciach školy a nie na pleciach rodičov,“ hovorí Gálik.
Ten výsledky testovania deviatakov v ich regióne pripisuje aj prílišnému stresu. „Monitor nie je štandardná situácia pre deti. V škole sme mali aj prípad, keď inak jednotkárka napísala monitor na štvorku. Len preto, že si v testoch pomýlila riadok a teda písala nesprávne odpovede aj tam, kde poznala správne,“ dodal Gálik.
Podobne to vidí aj riaditeľ ZŠ v Bušinciach v okrese Veľký Krtíš Pavel Kukučka. Okrem priameho súvisu výsledkov v škole a sociálnej situácie v rodine žiaka sa ale pod výsledky žiakov podpisuje aj iný faktor. „Nedostatok žiakov na stredných školách spôsobuje to, že berú aj slabších žiakov základných škôl. Tí preto nie sú nútení dosahovať čo najlepšie výsledky, lebo vedia, že na strednú školu sa dostanú aj s horšími,“ poznamenal Kukučka. Do školy v Bušinciach chodí veľa žiakov zo sociálne slabšieho prostredia a mnohé rodiny sa nezaujímajú o výsledky detí v škole. „Keď máme rodičovské združenia je úspechom, keď príde 40 percent rodičov. Spätná väzba medzi školou a rodinami preto nefunguje tak, ako by mala,“ dodal Kukučka.