Odpovedí, čo je za politickou dlhovekosťou Ivana Gašparoviča, môže byť hneď niekoľko. Vždy sa pohyboval v strednom politickom prúde. Bol vnímaný ako človek, ktorému priala aj šťastná zhoda náhod.
Dlhú kariéru Gašparoviča politológ Juraj Marušiak pripísal jeho nie veľmi konfliktnej povahe a tomu, že nebol ani veľmi výrazný, hoci za Mečiarovej vlády bol vysokopostaveným politikom ako predseda parlamentu. „Zároveň nebol natoľko spájaný s prechmatmi Mečiarovej éry, že by pád mečiarizmu musel nevyhnutne znamenať jeho odchod. Možnože mu pomohlo Mečiarovo rozhodnutie nepostaviť ho na volebnú kandidátku HZDS v roku 2002,“ usúdil politológ s tým, že Gašparovič nebol odpudivou postavou a bol širšie akceptovateľný, čo viedlo k jeho zvoleniu na post prezidenta.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Prezident konformista.
Podľa politológa Michala Horského azda najvýraznejšou črtou prezidenta Gašparoviča bolo, že „počas svojho politického pôsobenia sa vždy dokázal začleniť do názorového stredného prúdu“.
Kariéra Ivana Gašparoviča sa začala v roku 1990 na poste generálneho prokurátora ČSFR. Prezident Václav Havel ho však po dvoch rokoch odvolal. Po parlamentných voľbách v roku 1992 sa stal predsedom parlamentu vo farbách HZDS. Ako šéf zákonodarného zboru niesol zodpovednosť za kauzu, ktorá sa spája s obdobím tretej vlády Vladimíra Mečiara. V roku 1996 vtedajšia parlamentná väčšina rozhodla o vylúčení Františka Gauliedera z parlamentu.
Popol na hlavu si Gašparovič za túto kauzu nasypal až s odstupom rokov v prezidentskej kampani v roku 2009. „Ústavný súd povedal, že sme rozhodli zle, tak sa ospravedlňujem,“ povedal.
Zlom v kariére Gašparoviča nastal v roku 2002, keď ho Mečiar odmietol zaradiť na kandidačnú listinu HZDS. Mal skončiť ako europoslanec, napokon však z HZDS odišiel a založil Hnutie za demokraciu. Definitívne sa tak odpútal od Mečiara. Rok 2004 bol pre Gašparoviča osudovým rokom. Nič nenasvedčovalo tomu, že zažije hviezdny návrat. V hre o prezidentský úrad bolo viacero uchádzačov. Silným kandidátom bol Mečiar. Druhým najvážnejším kandidátom bol Eduard Kukan.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V prvom kole však Kukan skončil v poli porazených a predznamenal jav, ktorý máta pravicu doteraz. Nebola schopná dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi. Kukanovi chýbalo len necelých 3 600 hlasov. Nečakane sa tešil z postupu Gašparovič. V kampani pred druhým kolom to medzi ním a jeho bývalým spolupútnikom Mečiarom iskrilo.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Najprv lezieš do zadku, potom ohováraš. Vďaka ti za to, že tak robíš,“ vravel mu nahnevane Mečiar v Slovenskom rozhlase. Gašparovič oponoval: „Lužeš, klameš tak, ako si vždycky klamal.“ Gašparoviča napokon volili aj prívrženci vtedajšej koalície, i keď so sebazaprením. Bol pre nich predsa len prijateľnejší ako Mečiar.
Dôležité udalosti v kariére
- Generálny prokurátor – v rokoch 1990 až 1992 pôsobil Ivan Gašparovič ako generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Z funkcie ho odvolal prezident Václav Havel v marci 1992. Ako dôvod sa uvádzala okrem iného nevôľa zasiahnuť proti ľuďom z niekdajšej ŠtB.
- Vstup do HZDS – v roku 1992 vstúpil do HZDS, následne po parlamentných voľbách sa stal predsedom slovenského parlamentu. V tejto funkcii vydržal až do parlamentných volieb v roku 1998. Po celý ten čas bol vnímaný ako politická dvojka šéfa HZDS Vladimíra Mečiara.
- Kauza Gaulieder – v roku 1996 parlamentná väčšina na čele s HZDS vylúčila svojím uznesením poslanca Františka Gauliedera z parlamentu. Ústavný súd neskôr rozhodol, že parlament porušil ústavné právo Gauliedera. Gašparovič hlasoval za vylúčenie poslanca. Keď neskôr opozícia predložila do parlamentu návrh zrušiť sporné uznesenie, Gašparovič sa zdržal.
- Odchod od Mečiara – po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu odišlo HZDS do opozície a s ním aj Ivan Gašparovič. Zlom nastal v lete 2002 pred parlamentnými voľbami. Gašparovič chýbal na kandidačnej listine HZDS. Na sneme hnutia v Nitre nepomohli ani jeho protesty, a tak dal HZDS zbohom. O niekoľko dní založil Hnutie za demokraciu. Strana sa však do parlamentu nedostala.
- Prezidentské voľby 2004 – Ivan Gašparovič sa po dvoch rokoch opäť vrátil do vrcholovej politiky. V prezidentských voľbách v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara. Gašparoviča vtedy volili aj jeho odporcovia. Mnohí len preto, aby sa Mečiar nestal prezidentom. Gašparovič získal 1,079 milióna hlasov, Mečiar 722-tisíc.
- Druhýkrát prezident – v roku 2009 sa rozhodol druhýkrát zabojovať o kreslo hlavy štátu. Už od počiatku bolo zrejmé, že sa rozhodne medzi Ivetou Radičovou a Gašparovičom. Porazil ju takmer o 250-tisíc hlasov. V kampani sa hralo maďarskou kartou. Podľa letákov mala Radičová maďarskej menšine sľúbiť podporu autonómie na juhu. Pre víťazstvo Gašparoviča bola rozhodujúca podpora Smeru.
- Kauza Čentéš – na začiatku roka 2013 oznámil, že Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora definitívne nevymenuje. Viedli ho k tomu viaceré udalosti, podľa ktorých sa malo podvádzať pri voľbe Čentéša a poslanci si mali označovať hlasovacie lístky. Sága voľby šéfa prokuratúry sa začala v jeseni 2010, skončila sa zvolením nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v júni 2013.
Pre Gašparoviča bolo tiež veľmi dôležité, že sa v roku 2004, rovnako ako v prezidentských voľbách v roku 2009, postavil za neho Smer, čo mu výrazne pomohlo k zvoleniu, keď porazil Ivetu Radičovú.
Foto: SITA
Počas druhého funkčného obdobia bolo najdiskutovanejším rozhodnutím Gašparoviča nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Čelil za to obžalobe v parlamente, ktorú iniciovala pravicová opozícia. Na prijatie obžaloby bolo potrebných aspoň 90 hlasov, v tajnom hlasovaní za ňu hlasovalo len 45 poslancov.
V kauze Čentéš prezident nestál nad politickými subjektmi, ale stal sa jednou aktívnou stranou sporu. Je však faktom, že viaceré argumenty, aby sa mohol postaviť proti, mu poskytli strany bývalej vlády Ivety Radičovej podivnými zákulisnými hrami, ktoré sprevádzali proces voľby šéfa prokuratúry.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Politológ Horský povedal, že Gašparovič počas svojej prezidentskej éry systematicky zdôrazňoval a vysvetľoval verejnosti, že správne miesto Slovenska je v EÚ po boku spojencov v NATO. „Tento jeho postoj nemôžu prekryť ani kauzy, ktoré si pamätá široká verejnosť o starom ujovi, prípadne preňho v nedôveryhodne zvolenom generálnom prokurátorovi za vlády bývalej premiérky,“ poznamenal politológ.
Gašparovič skončí v úrade hlavy štátu v nedeľu 15. júna. Vláda sa s ním prišla v stredu rozlúčiť do Prezidentského paláca. „Teším sa na to, že budem mať oveľa viac voľného času, ale som presvedčený, že mi budete aj tak trochu chýbať,“ povedal ministrom prezident. (Viac v článku…)
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Popoludní Gašparovič predniesol správu o stave republiky pred poslancami. Naposledy tak urobil pred piatimi rokmi. V prejave sa venoval vysokej nezamestnanosti. Nezodpovedaným podľa neho zostáva fakt, že je vysoká napriek ekonomickému rastu. Za časovú bombu pre spoločnosť označil rómsky problém. Kritizoval tiež stav súdnictva, preto treba podľa neho uvítať návrhy, ktoré pozitívne podporia zmeny v justícii.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako hodnotíte pôsobenie Ivana Gašparoviča v úrade prezidenta?
- Ľubomír Šúth (43), podnikateľ, Veľký Krtíš
Myslím si, že počas svojho dvojnásobného funkčného obdobia mohol prispieť k väčšiemu zomknutiu spoločnosti. Mohol byť potrebným tmelom už tak dosť rozdelenej spoločnosti.
- Jozef Baláž (63), dôchodca, Trenčín
Ivan Gašparovič je podľa môjho názoru najlepší z našich doterajších prezidentov. Ale aj tak je najvyšší čas, že odchádza z úradu, možno to mal urobiť z vlastnej vôle už pred dvoma rokmi. Človek by mal vedieť, kedy odísť do dôchodku.
- Ján Selský (34), obchodno-technický zástupca, Kováčová
Jeho pôsobenie vo funkcii vnímam ako nie príliš výrazné. Podľa mňa bol taký nevýrazný prezident, ale zase na druhej strane, u nás má prezident viac reprezentatívnu funkciu ako nejakú výkonnú.
- Miroslav Hamar (22), živnostník, Martin
Keď sa dostal do úradu odchádzajúci prezident, ešte som nemal možnosť voliť, no po jeho trápnych prešľapoch a brbtoch som rád, že jeho volebné obdobie sa skončilo.
- Norbert Molnár (34), manažér, Košice
Pán Gašparovič bol ako prezident dosť nevýrazný a málo viditeľný. Pred občanmi tejto republiky sa ukrýval a známe sú akurát jeho brbty.
- Ján Csontos (28), krupiér, Nové Zámky
Bol to taký maskot nášho štátu. Reprezentoval ho, ale ani poriadne neviem, čo vlastne spravil. Na internete akurát koluje množstvo vtipov o chybách, ktoré urobil. Keď som bol na jednej jeho prednáške na vysokej škole, pôsobil na mňa ako milý, priateľský, veľmi dobrý človek.