Ivan Gašparovič: Poľovník, pretekár aj muzikant, no najmä neobratný rečník

, 12.06.2014 12:00
Ivan Gašparovič, prezident, pretekár, auto
Prezident vždy využil príležitosť zajazdiť si v pretekárskom aute. Autor: ,

Aj prezidenti sú iba ľudia a majú svoje slabôstky. Jeden napríklad meral odolnosť kolegov cez drienkovicu, ukuté rýle a vysadené duby. Iný propagoval slovenské pivo ako čistič zubných protéz, vlastný národ varoval slovami "Nevěřte lidem, kteří pijí minerálku...", ba vymyslel aj novú insígniu - kráľovskú šabľu.

Už je to raz tak, ľudia si pri spomienkach na svojich prvých mužov skôr vybavia isté charakteristické črty ich osobnosti, ako vykonané štátnické skutky. Ako pri takomto uvažovaní obohatí históriu odchádzajúci Ivan Gašparovič? Zrejme ako štátnik, ktorý v rámci plnenia si „nudných“ povinností vyplývajúcich mu z funkcie nechtiac pobavil svet preslávenými (nielen) jazykovými prešľapmi.

Ľudia si ho možno zapamätajú aj ako „národne cítiaceho“ poľovníka, ktorý však svoj lovecký zámoček v Tatranskej Javorine radšej pospolitej verejnosti nikdy neukázal. Prípadne ako automobilového pretekára, ktorý si vyskúšal nielen trate na pezinskej Babe či na letisku v Piešťanoch, ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ dokonca venoval jazdu po okruhu formuly 1. Alebo milovníka hry na fujaru, veď na nej „takú poriadnu slovenskú“ zanôtil aj britskému kráľovskému páru. Či ako diskdžokeja, ktorý na mixážnom pulte „škŕkal vinyly“ na letnom festivale na bratislavských Zlatých pieskoch.

V prvom rade sa však Gašparovič zapísal do análov svojou rétorickou neobratnosťou. Zdôvodňoval ju „omylnosťou každého“, stresom či dlhým pôsobením vo verejných funkciách. Odborníci mu však vyčítali, že časté zabúdanie mien či mýlenie si názvov štátov a miest je skôr prejavom neúcty k politickým partnerom a nedostatočnej pripravenosti na rokovania.

„Nádory, názory a národy“ alebo „balkón a Balkán“, viaceré Gašparovičove slovné prešmyčky stihli zľudovieť. Vo forme vtipných fotiek či videí kolujú na sociálnych sieťach. Už pri skladaní prezidentského sľubu v roku 2004 premenoval národnostné menšiny na „národné“. Pápeža Benedikta XVI. sa mu podarilo nazvať Dominikom. Presne sa nezorientoval sa ani v ságe rodu Migašovcov, keď rakúskemu partnerovi Heinzovi Fischerovi „vysvetlil“, že do Maďarska nepôjde robiť veľvyslanca najznámejší Jozef, ale jeho bratranec Július – pričom v skutočnosti sa do Budapešti chystal Juraj.

Na fujare "takú poriadnu...
Na fujare "takú poriadnu slovenskú" zanôtil prezident Gašparovič aj britskému kráľovskému páru. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Dopustil sa aj niektorých zemepisných prehreškov. Napríklad po rokovaní s chorvátskym prezidentom Stjepanom Mesićom svojho partnera poľutoval, že „Srbsko je vnútrozemská krajina a nemá ani meter pobrežia“. Lisabonskú zmluvu pri jej ratifikácii v apeli k parlamentnej opozícii prekrstil na Libanonskú.

Pravopis asi tiež nebol jeho najsilnejšou stránkou. Pri príležitosti návštevy výstavy bonsají v Nitre napísal do pamätnej knihy jedinú vetu hneď s tromi chybami: V krátkom textíku „Som rád že som mohol navštíviť tento ‚dom krási‘“ zabudol na čiarku, bodku, a nectí ho najmä hrubka.

Ivetu Radičovú, svoju najväčšiu súperku v prezidentských voľbách 2009, označil za podpredsedníčku Smeru. A vlastnú kandidatúru vtedy ohlásil slovami: „Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché.“

Z kategórie „milých chybičiek“ však určite nebol výrok, ktorý si ešte ako predseda parlamentu v roku 1996 dovolil voči svojmu predchodcovi Michalovi Kováčovi. „Mňa tam volajú k tomu starému chujovi,“ zachytili jeho slová citlivé parlamentné mikrofóny. Hoci sa svoje faux pas snažil ospravedlniť tvrdením, že v skutočnosti mal na mysli „starého uja“, dosiahol iba to, že sa mu neskôr občas ušla rovnaká prezývka.

Vrásky prezidentovi zaiste narobila aj Pravda, keď v silvestrovskom čísle z roku 2010 oznámila, že sa rozhodol predčasne odísť z funkcie, založiť si nadáciu a zasadiť sa pri výstavbe Národného futbalového štadiónu. Napriek tomu, že text bol primerane označený ako „nevážny“, viaceré médiá vrátane zahraničných túto správu zmonitorovali ako úplne serióznu.

Pred odchodom z Prezidentského paláca, ktorý, mimochodom, tiež raz roztržito pomenoval starým názvom „Pioniersky“, prejavil Gašparovič záujem napísať na zaslúženom odpočinku pamäti. „Možno sa vrátim k zaujímavým poznámkam, ktoré som spísal najmä v čase, keď som bol generálnym prokurátorom federácie,“ povedal Pravde, keď sa ho spýtala na ďalšie plány. Pochybovači však tvrdia, že to bude dosť útla knižka.

Prvou dámou bola len dobrovoľne

Stála verne po boku manžela, no pôsobila skôr nenápadne. Bola vždy dobre upravená, záležalo jej na imidži, využívala služby vlastnej módnej návrhárky. Vybrať si na tú-ktorú príležitosť správny oblek či kravatu však rada pomáhala aj mužovi v najvyššej ústavnej funkcii.

Silvia Gašparovičová
Silvia Gašparovičová

Silvia Gašparovičová spojila svoj život, vtedy ešte nevediac, že s budúcim slovenským prezidentom, v roku 1964. Spoznali sa vraj vďaka láske k basketbalu. A vychovali dve deti, dcéra Denisa je dnes komerčná inžinierka a syn Ivo kardiochirurg.

Sama vyštudovala stavebné inžinierstvo a neskôr absolvovala postgraduálne štúdium hospodárskeho práva. Istý čas svojej pracovnej kariéry preto strávila na poste súdnej znalkyne na oceňovanie nehnuteľností. Pred zvolením manžela za hlavu štátu bola konateľkou v súkromnej stavebnej spoločnosti.

Potom, ako sama priznáva, sa jej však život radikálne zmenil. „Šokovalo ma, že sú tu všetky dvere pozamykané, aby nič nezmizlo,“ povedala po prvej návšteve vzácnymi artefaktmi vyzdobeného Grassalkovichovho paláca. Stavbárinu musela zavesiť na klinec, obľúbené športové oblečenie vymeniť za formálne, kontakty s kamarátkami za stretnutia s manželkami iných hláv štátov.

Keďže slovenská legislatíva pojem „prvá dáma“ nepozná, nemala počas desiatich rokov nijaké zákonom prikázané povinnosti. Jej status bol iba neoficiálny, neoprávňoval ju poberať plat, požívať špeciálne výhody či získať doživotnú rentu. Po boku hlavy štátu však rozvíjala vlastné aktivity a pomáhala pri reprezentácii krajiny. Venovala sa najmä charitatívnej činnosti, viedla a ďalej povedie Slovenskú nadáciu Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých.

(sp)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prezident #prezident Ivan Gašparovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku