Kosatce rastú na lúke, ktorú odborníci považujú za najkrajšiu a najvzácnejšiu v Kremnických vrchoch. Jamy, vykopané rýľom do hĺbky zhruba 25 centimetrov a s rozmermi asi 50 krát 50 centimetrov, objavil pri svojich pochôdzkach kremnický dobrovoľný strážca prírody Jaroslav Slašťan.
S takým rozsiahlym rabovaním sa tu ešte nestretol. „Týmto činom došlo k poškodeniu populácie významného, ohrozeného a chráneného druhu, ako aj lokality ako takej, keďže páchateľ poškodil veľmi vzácny biotop európskeho významu Bezkolencové lúky,“ povedal. Kosatce sibírske sa nachádzajú v Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska v kategórii zraniteľné a sú zákonom chránené.
Spoločenskú hodnotu zničených rastlín bude vyčísľovať znalec zo Štátnej ochrany prírody, Slašťan ju predbežne odhaduje rádovo na tisícky eur. Za krádežou vidí skôr ľudí, ktorí vedeli, čo robia. Buď si chceli tieto kvety dať do vlastnej záhradky, alebo ich chceli predať ďalej. Svedčí o tom podľa neho fakt, že rastliny vykopali aj so zemou, aby počas transportu neutrpeli.
„Hoci je kosatec sibírsky typický druh vlhkých a slatinných lúk, znesie i pomerne suché miesto výsadby, preto je obľúbený v záhradkách,“ dodal Slašťan s tým, že prípad posunie polícii. Biotop, akým sú Bezkolencové lúky, sa v Slovenskom stredohorí nachádza iba roztrúsene. „V Kremnických vrchoch nebol doteraz jeho výskyt známy, preto je táto lokalita veľmi významná,“ priblížil Slašťan.
Za poškodenie a zničenie chránených rastlín a ich biotopov hrozí páchateľovi väzenie až na dva roky, za zásah vo väčšom rozsahu jeden až päť rokov a v prípade, že je členom nebezpečného zoskupenia, na tri až osem rokov.
Krádež kosatcov je podľa riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy Dušana Trcku ojedinelým prípadom. „S priestupkami, ktoré súvisia s chránenými druhmi, sa u nás stretávame skôr v prípade živočíchov, pri rastlinách je to ojedinelé,“ hovorí. Občas sa vyskytne, že v Národnej prírodnej rezervácii Sitno niekto vykope chránený poniklec, prípadne si natrhá v lese kyticu a nevie, že ide o chránený druh rastliny. „Na spomínané poškodené miesto v Kremnických vrchoch pôjde naša botanička tento týždeň na obhliadku,“ spresnil Trcka.
Foto: archív J. Slašťana
S rozsiahlym vykrádaním lokalít chránených kvetov sa ochranári podľa Michala Adamca zo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici stretávajú zriedkavo. Známy je vlaňajší prípad, keď zlodej na Devínskej Kobyle v prírodnej rezervácii rýľom vykopal najmenej 630 chránených kvetov, ktorých hodnotu vyčíslili na takmer 50-tisíc eur.
Strážiť všetky chránené územia nie je v silách a možnostiach ochranárov. Aj keď profesionálnym strážcom prírody pomáhajú dobrovoľníci, nedokážu všetko obsiahnuť. „Nemáme na to ľudí ani prostriedky, ani to nie je reálne, pretože tých chránených lokalít je veľa,“ povedal Trcka.
Ako teda zabrániť podobným prípadom? „Chránené územia a celkovo ochrana prírody by sa mali dostať viac do povedomia širokej verejnosti. Aby si ľudia viac vážili prírodu, viac si ju všímali a ak sa s niečím takýmto stretnú, aby to nahlasovali. To je asi jediná možnosť, ako zabrániť takýmto aktivitám vo väčšom rozsahu,“ ukončil Adamec.