Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár vraví, že človek to tu len „trochu postrčil a príroda sa už postará o všetko ostatné“. To postrčenie stojí približne milión eur, podieľajú sa na ňom ochranári, vodohospodári, prírodovedci a spočíva v množstve bagrov, ťažkých nákladiakov, ktoré vymodelujú Veľkolelské rameno tak, ako ho zachytávajú už len historické mapy a spomienky najstarších obyvateľov.
Stroje v apríli a máji prerezali a zlikvidovali vysoké násypy z minulého storočia. „Tie sa postavili pôvodne v súvislosti s nerealizovaným vodným dielom Nagymaros, kvôli ktorému mala stúpnuť hladina Dunaja,“ vysvetlil riaditeľ. Dnes sú však zbytočné a bránili Dunaju, aby sa vylieval do svojho starého ramena. Jeho vstupy a výstupy sa postupom času úplne zaniesli naplaveninami.
„Sprietočnením ramena sme obnovili Veľkolelské rameno a postavíme tu úplne nový most,“ naznačil Lazár. Konštrukcia je plánovaná zo železobetónových fabrikátov a mala by odolávať pravidelným záplavám. Pre milovníkov prírody to bude brána do raja. „Už teraz mohli do ramena prirodzene priplávať ryby, ktoré sa tu môžu vytierať. Prilietavajú sem volavky z kolónie v Maďarsku, objavuje sa vodný hmyz. Kolegovia prírodovedci z Univerzity Komenského už rozbiehajú monitoring,“ vysvetľuje Karolína Sobeková z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).
Veľkolelské rameno by malo postupne získať podobu, akú môžu už dnes obdivovať ľudia v Medveďovskom ramene sprietočnenom už v roku 2012. „Ako sa rameno pripojilo znova k Dunaju, obnovili sa kolmé riečne brehy, v ktorých zahniezdili už dva páry rybárika riečneho. Hľadá si tu potravu bocian čierny. Obnovili sa tu štrkové tabule, na ktorých začal hniezdiť vzácny kulík riečny. Voda v tôňach je vďaka štrku úplne priezračná a človek si pri pohľade na ňu uvedomí, že Dunaj nie je vôbec špinavá rieka,“ opisuje ochranárka.
Aj pri Medveďovskom ramene stačilo len trochu „postrčiť“. Pre nedostatok peňazí ho nemohli prebagrovať v pôvodne plánovanej šírke, ako to vyžadovala štúdia. Dunaj si však podľa najnovších meraní svoje bočné rameno rozšíril sám na 30 metrov, takmer presne podľa štúdie. Keďže v tomto úseku má Dunaj ešte charakter horskej rieky, z ramena odnáša bahno a naplavuje sem štrk. Na kamienkových plážach sa začali kúpať vnúčatá ľudí, ktorí si kúpanie v Dunaji pamätajú z detstva. Keby si tak ešte všetci vedeli v chránenom území po sebe upratať…
Kozy ako kosačky
Vodohospodárska výstavba v spolupráci s ochranármi pripravuje projekt, ktorým by sa zeleň na hrádzach upravovala šetrne a ekologicky.
Miesto traktorov vyženú na pašu kozy a ovce. „Ročne sú to milióny eur, ktoré vynaložíme na údržbu zelene pri hrádzach na Dunaji. Spásanie pomocou kôz by predstavovalo len zlomok z tejto ceny. A navyše traktor si len pýta. Naftu. Zvieratá vám niečo dajú. Mlieko, syry, mäso,“ naznačil riaditeľ štátneho podniku Ladislav Lazár.
Podnik vytypoval dva 500-metrové úseky, kde na jeseň projekt odskúšajú. Bude to na jednom z ostrovov pri Čunove a tiež na hrádzi medzi Vojkou a Gabčíkovom. Tretiu oblasť hľadá BROZ.
Ochranári už šiesty rok úspešne využívajú dobytok pri záchrane vzácnych lúk na Veľkolelskom ostrove. Ovce, kozy, kravy a nízke kone huculy fungujú ako štyri rôzne druhy kosačiek. Každé zviera spása trávu inak, čo lúku spestruje a vytvára bohaté podmienky pre hmyz. A kravy našťastie milujú zlatobyľ kanadskú – inváznu pliagu, ktorá takmer vytlačila pôvodný plamienok celistvolistý či bleduľu letnú.
Kým v Maďarsku sa sami obyvatelia vracajú k tradičnému, i keď menej výnosnému, farmárčeniu s dobytkom na brehoch Dunaja, na Slovensku je to podľa ochranárky Karolíny Sobekovej beh na dlhé trate. „Pri ustajnenom chove je vyšší výnos. Je fakt, že tráva, ktorú kravy na lúke spásajú, je možno menej výdatná, ale je to zdravší spôsob. V Rakúsku už väčšina spotrebiteľov siaha radšej po mäse, ktoré je z kravy, ktorá sa voľne pásla. A podporujú tak aj rozvoj domáceho trhu,“ podotkla.
Čo sa deje na Veľkom Leli
- 1 000 000 eur bola celková výška investície do sprietočnenia ramena a výstavby mosta, 50 percent hradí EÚ v rámci projektu LIFE – Ochrana vtáctva Podunajska, 40 percent ministerstvo životného prostredia, 10 percent Vodohospodárska výstavba
- vysadilo sa 30 000 pôvodných drevín, dub letný, jaseň úzkolistý, divé hrušky, stromy sa sadia na celom úseku Dunaja od Bratislavy po Veľký Lel, sú to vŕby, jelše, no najmä topole čierne, biele, sivé, sú to dlhoveké stromy so silnými bočnými konármi, ktoré dokážu udržať aj hniezdo orliaka morského (váži asi tonu)
- pasie sa tu 70 kráv moderného odolného plemena charolais a 15 tradičných huculov, nepotrebujú prístrešky ani stajne
- cez Veľký Lel prechádza množstvo diaľkových turistov či cyklistov na trase z Nemecka do Budapešti, väčšina ani netuší, že idú blízko výnimočného miesta, niektorí sa pristavia a márne hľadajú občerstvenie, informácie a podobne, toto chcú ochranári zlepšiť
Zdroj: Vodohospodárska výstavba, BROZ