V jeho inauguračnom prejave zaznie posolstvo, akou hlavou štátu by chcel byť. „Z volebného programu a kampane iba ťažko možno usudzovať, aké ciele má pán Kiska v prezidentskej funkcii. Z prípravy inauguračného ceremoniálu, jednotlivých udalostí a pozvaných hostí sa zdá, že bude výrazne nadstranícky, ak nie rovno treťosektorový pán prezident,“ naznačil politológ Michal Horský. Na osobnom zozname hostí Kisku sú totiž zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií.
Kiska tvrdí, že premiér Robert Fico je preňho partnerom. „Predvolebný boj sa skončil a teraz musíme všetci, či ide o parlament, vládu či o premiéra, ale aj o mňa ako prezidenta, spoločne uvažovať o tom, ako našu krajinu ťahať," povedal Kiska tento týždeň pre agentúru Sita.
Podľa politického analytika Jána Baránka sa Kiska vyjadril racionálne. „Ešte to by nám chýbalo, aby sme sa zaoberali permanentným sporom medzi prezidentom a vládou,“ poznamenal. Podľa analytika spory tak či tak prídu, ale budú to vecné spory a možno iný pohľad na zahraničnú politiku. „Za každú cenu zhoda nemusí byť, len je dobré, aby sa vzťahy začínali s čistým stolom a nie s odplácaním z kampane,“ dodal Baránek. Podľa Horského sa zatiaľ zdá, že nový prezident sa pokúsi „o rolu byť významným politickým činiteľom ponad hlavy straníckych elít“.
Andrej Kiska zloží sľub na slávnostnej schôdzi parlamentu v historickej budove Slovenskej filharmónie do rúk predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej. Potom bude nasledovať inauguračný prejav, následne vojenská prehliadka a peší presun do Dómu svätého Martina na ekumenickú pobožnosť. Približne o pol tretej popoludní Kiskovi odovzdá kľúče od Prezidentského paláca odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič s manželkou. V prezidentskej záhrade nový prezident naplánoval obed pre bezdomovcov, seniorov a mladých ľudí, ktorí vyrastali v detských domovoch.
Od pondelka by mal Kiska začať plniť sľuby zo svojho programu. Napísal si ich do dvanástich bodov. Mnohé vyjadril tak, že „nebude mlčať, môže naliehať, apelovať a upozorňovať“. Keďže sú jeho právomoci dané ústavou, uskutočnenie sľubov bude závislé od spolupráce s vládou, parlamentom a ďalšími štátnymi orgánmi.
Podľa politológa Horského prezident sa musí zamerať na inú rolu, nie plnenie konkrétnej agendy hodnej členov vlády, ale na starosť o celú spoločnosť, riadne fungovanie ústavných orgánov a dôstojnú reprezentáciu v zahraničí. „Jeho dvanásť sľubov z volebnej kampane ostane horúcim zemiakom pre jeho poradcov, aby vysvetlili, ako k nim dospeli a ako ich je možné plniť,“ mieni Horský.
Andrej Kiska začal svoju púť do Prezidentského paláca už v jeseni roku 2012. Pri získavaní voličskej priazne zúročil práve charitu Dobrého anjela. Tá je postavená na príspevkoch ľudí, ktorí od septembra 2006 na pomoc iným prispeli sumou takmer 23 miliónov eur, zatiaľ čo Kiska vložil len milión. Dobrého anjela založil Kiska s priateľom Igorom Brossmannom, ktorý však z neho v roku 2011 odišiel. Nepáčilo, že sa mu, že Kiska sa chystá zneužiť Dobrého anjela na prezidentskú kandidatúru.
Kiska najskôr hľadal šťastie v USA ako gastarbeiter. V podnikaní sa mu začalo dariť až po jeho návrate zo Spojených štátov. Zisky mu priniesli viaceré nebankové a splátkové spoločnosti, ktoré založil so svojím bratom. V roku 2005 ich predal VÚB banke, jeho podiel z predaja bol 10 miliónov eur. Sumu 1 milión eur dal na prevádzku Dobrého anjela. Za prezidenta bol zvolený v druhom kole volieb koncom marca. Vyhral s podporou 1,3 milióna hlasov a porazil svojho protikandidáta, premiéra Roberta Fica. Ten získal 894-tisíc hlasov.