Prvé dámy spoločnej éry s Čechmi boli veľmi rozdielne

Kredit najuznávanejšej prezidentskej manželky za spoločného Československa získala hneď tá prvá. Charizmatická Charlotte Masaryková (prvá dáma v rokoch 1918 - 1923), pôvodom Američanka, sa do sŕdc ľudí zapísala skromnosťou, oddanosťou svojmu mužovi, ale aj bojom za zrovnoprávnenie žien.

14.06.2014 19:00
Olga Havlová Foto:
Olga Havlová.
debata (1)

„Bez nej by som si neujasnil zmysel života ani svoju politickú úlohu,“ vyjadril sa kedysi T. G. Masaryk. Charlotte umrela ešte počas výkonu funkcie na dôsledky mozgovej mŕtvice a rolu za ňu prebrala ich najstaršia dcéra Alica (1923 – 1935).

Manželka Masarykovho nástupcu Edvarda Beneša Hana (1935 – 1938 a 1945 – 1948) prežila manžela o 26 rokov. Počas nich žila v ústraní, pod dohľadom komunistickej Štátnej bezpečnosti. Prvou dámou bola, pre známe vojnové okolnosti, na dvakrát. Manželia spolu nikdy nemali deti, ale ľudia Hanu vždy milovali a uznávali. Aj keď sa Beneš po komunistickom puči v roku 1948 funkcie vzdal a zakrátko zomrel, na ulici či v električke ju spoznávali a vzdávali jej úctu. Emilovi Háchovi manželka Marie zomrela krátko pred nástupom na post, takže úlohu prvej dámy prevzala dcéra. Milada Rádlová-Háchová (1938 – 1939). Bola vraj spoločensky a športovo založená, sčítaná a inteligentná.

V úlohe pokračovala aj po rozbití republiky, keď Hácha zostal prezidentom protektorátu. Po vojne a smrti svojho otca vo väzenskej nemocnici načas skončila ako bezdomovkyňa a zomrela opustená krátko po zamatovej revolúcii v roku 1989.

Bez ženy, a teda aj prvej dámy, bol, prirodzene, katolícky kňaz Jozef Tiso, ktorý sa stal prezidentom vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945. O manželkách prezidentov socialistickej éry sa toho nikdy veľa nevedelo, takmer akoby ani neexistovali. Marta Gottwaldová (1948 – 1953) sa márne snažila kráčať v stopách noblesnej Hany Benešovej.

Darmo si nechala hovoriť „milostivá pani“, mala len povesť hlučnej, malichernej a primitívnej ženy, celý život bojujúcej s obezitou. Jedinú dcéru Klementovi porodila ešte za slobodna, keďže on sa k svadbe odhodlal až o osem rokov neskôr, hoci otcovstvo priznal. Nikdy nevstúpila do KSČ, ale manžela verne podporovala a trpela s ním aj v časoch, keď bol ešte považovaný za komunistického extrémistu.

Naopak, Marie Zápotocká (1953 – 1957) bola komunistkou oddanou a presvedčenou. Keď sa v roku 1953 dostala aj s manželom Antonínom na Hradčany, správali sa úplne inak, ako ich predchodcovia. Ona sa na prvú dámu nijako nehrala, vystupovala prirodzene až familiárne, muža aj na verejnosti oslovovala „táto“. Po jeho smrti sa z verejného života vytratila, ale do povedomia ľudí opäť vstúpila v roku 1968, keď podporila Dubčekove reformy a odsúdila sovietsku okupáciu. Ako prezidentská vdova sa však vyhla perzekúcii.

Božena Novotná (1957 – 1968) sa v reprezentačnej úlohe nikdy necítila dobre. Verejnému životu sa vyhýbala, bola tajnostkárska, manipulovala s ľuďmi a v podstate nemala priateľov. Keďže ani nevedela minúť peniaze, ktoré jej manžel Antonín ako prezident zarábal, ten po nútenom odchode z postu počas Pražskej jari väčšinu z nich vrátil do pokladnice KSČ.

Veľmi obľúbenou prvou dámou bola Irena Svobodová (1968 – 1975). Ako obyčajná gazdiná sa manželovi Ludvíkovi starala o prezidentskú domácnosť, odmietla bezplatné zásobovanie kuchyne a za všetky potraviny riadne platila. Podieľala sa aj na projekte SOS mestečiek pre opustené deti. Po tom, čo Svoboda pre vážne zdravotné komplikácie z funkcie predčasne odstúpil, starala sa o neho do posledného dňa a prežila ho len o 10 mesiacov.

Prvou dámou jediného federálneho prezidenta Slováka bola jeho druhá manželka Viera Husáková (1975 – 1977). Inteligentnú vyštudovanú právničku, ktorá pracovala ako novinárka v Pravde, Slovenke či Kultúrnom živote, si Husák po rokoch spoločného života vzal až po nástupe do úradu. Údajne po dohovore vtedy prvého muža Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva, ktorý považoval za nevhodné, aby sa prezident na oficiálnych akciách zúčastňoval s nejakou „pridelenou súdružkou“.

Viera ďalej žila v rodnej Bratislave, do Prahy cestovala len na formálne príležitosti a víkendy. Zomrela však už krátko po svadbe, pri prevoze vrtuľníkom s banálne zranenou rukou z kúpeľov v Bardejove do Bratislavy, keď pilot v hmle stratil orientáciu a pri pristávaní havaroval. Husáka jej smrť hlboko zasiahla a až do času, keď ho ľudia na sklonku roku 1989 z funkcie „odštrngali“, zostal sám.

Jediná porevolučná česko-slovenská prvá dáma Olga Havlová (1989 – 1992), vyučená v Baťovej továrni, sa za manžela Václava vydala už v roku 1964, spoločne aktívne pôsobili v českom disente, no počas manželstva mali obaja aj paralelné partnerské vzťahy. Na Hrade sa intenzívne venovala charite, získala mnohé ženské ocenenia doma i v zahraničí. Zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v roku 1996. Havel sa zakrátko znovu oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou, ale v tom čase bol už hlavou oddelenej Českej republiky.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Slovensko #Československo #prvá dáma