Cirkev vraj majetok neuživí, štát ju bude naďalej platiť

Z nich podľa rezortu vyplýva, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil a mohli by fungovať bez štátnych dotácií. Sčítanie ukázalo, že cirkvi celkom vlastnia takmer 10-tisíc nehnuteľností a 120-tisíc hektárov pôdy a lesných pozemkov. Najbohatšia je katolícka cirkev, ktorá je najväčšou na Slovensku.

Šéf rezortu kultúry Marek Maďarič požiadal ešte vlani 18 registrovaných cirkví o pomoc pri vypracovaní súpisu ich majetkov. Hoci mu odpovedali, že sa tomu nebránia, informácie nakoniec zisťovali ministerskí úradníci. Údaje o majetku potreboval Maďarič na to, aby mohol spustiť diskusiu o novom financovaní. Zatiaľ cirkvi podporuje štát, minulý rok na platy duchovných a na prevádzku farských úradov išlo zo štátneho rozpočtu viac ako 37,5 milióna eur. Po prípadnej odluke od štátu by sa cirkvi financovali samy.

Podľa údajov, ktoré zozbieralo ministerstvo, počet všetkých cirkevných nehnuteľností je 9 980, z toho je 6 139 bohoslu­žobných objektov, 2 118 farských budov a 1 723 iných budov. V reštitúciách od roku 1993 cirkvi získali viac ako 71 105 hektárov lesných pozemkov a okolo 47-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom tento údaj nie je konečný.

Práve iné budovy, lesné pozemky a pôda môžu byť pre cirkvi zdrojom príjmov napríklad cez prenájom. Z ministerstva aj napriek tomu odkázali, že štátne dotácie by cirkvám bez ohľadu na ich veľkosť a majetok chýbali. „Ak by cirkvi mali zaisťovať vlastné prostriedky v plnom rozsahu na platy duchovných, zostalo by im menej zdrojov na financovanie činnosti v oblasti zdravotníctva, školstva a charity. Tieto verejnoprospešné aktivity by potom museli obmedziť,“ povedal hovorca rezortu Bednár. Dodal, že menšie cirkvi vlastnia väčšinou len sakrálne stavby, ktoré neprinášajú ekonomický výnos.

Hovorca Bednár spresnil, že štátna dotácia pri najväčších cirkvách tvorí z ich celkových nákladov okolo 25 percent, pri menších cirkvách je podiel od 25 do 90 percent. Táto dotácia nie je však ich jediným štátnym príjmom. Rezort práce im prispieva na sociálne služby v cirkevných domovoch, zdravotnú starostlivosť im preplácajú zdravotné poisťovne a na chod škôl dostávajú zasa peniaze od školského rezortu. Jednotlivé fary majú navyše peniaze z milodarov, ktoré nemusia zdaňovať.

To, že niektoré cirkvi sú bez majetku, nemusí byť dôvodom na to, aby sa myšlienka odluky úplne zamietla. Myslí si to cirkevný analytik Jaroslav Šebek. Jednou z možností je zmeniť výšky štátnych dotácií. „Väčší príspevok by mali dostávať menšie cirkvi, ktoré nemajú iné budovy, a teda nie sú schopné sa o seba postarať, určite nie naopak. Je to však na politickú diskusiu,“ spresnil. Uvažovať by sa podľa neho dalo aj o odluke najväčších cirkví s tým, že tie menšie by dotáciu dostávali naďalej.

Budovy, ktoré neslúžia na bohoslužobné aktivity, sa dajú podľa Šebeka využívať na ekonomický profit. „Môže ísť o staré hospodárske budovy či budovy ako súčasť kláštorov. Tie sa dajú užívať na turistické či kultúrne účely, z ktorých by si cirkvi dokázali zafinancovať viaceré ich duchovné aktivity,“ vysvetlil. Jednou z možností je buď ich prenajímať, alebo zriadiť v nich ubytovanie s reštauráciou. Analytik dodal, že toto je cesta, ako odľahčiť štátny rozpočet.

Katolícki biskupi k téme nového financovania reagovali stručne. „Cirkvi postupujú spoločne, aby model, ktorý sa prijme, nebol diskriminačný voči žiadnej cirkvi,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Na otázku, či najväčšia cirkev má príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré využíva na financovanie svojich činností, už neodpovedal. Otázke súpisu majetku cirkví sa bude venovať expertná komisia, ktorá zasadne budúcu stredu. To, koľko z takmer 10-tisíc nehnuteľností patrí každej cirkvi, Bednár spresniť nemohol. Niektoré totiž nedali súhlas so zverejnením týchto údajov, medzi nimi je Evanjelická cirkev či Ústredný zväz židovských náboženských obcí.

Pravda oslovila predstaviteľov evanjelickej cirkvi a židovskej náboženskej obce s otázkou, prečo nechcú zverejniť, aké budovy vlastnia. Židovská obec zoznam sakrálnych objektov Pravde poskytla. „Máme 12 synagóg a 750 cintorínov, ktoré sú pre nás sakrálnymi objektmi,“ odkázala hovorkyňa Lucia Kollárová. Evanjelická cirkev na otázky nereagovala ani po urgencii.

K majetkom sa cirkvi dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Okrem nehnuteľností dostali od štátu a samospráv aj lesy a pôdu. Štátne organizácie lesného hospodárstva im od roku 1993 dodnes vrátili spolu 71 105 hektárov lesných pozemkov. Najviac lesných pozemkov takto stratili štátne Lesy SR. Zo všetkých reštituovaných lesných parciel pripadlo takmer 80 percent katolíckej cirkvi. Od Vojenských lesov, Štátnej správy TANAP-u a Lesopoľnohospo­dárskeho majetku Ulič získali cirkvi lesy s priemernou výmerou okolo 500 hektárov.

Slovenský pozemkový fond cirkvám od roku 1993 dodnes vrátil asi 47 735 hektárov pôdy. Najviac išlo rímskokatolíckej, evanjelickej, gréckokatolíckej cirkvi, ďalej reformovanej kresťanskej cirkvi a Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí. Novšie údaje o reštitúciách fond denníku Pravda neposkytol.

Pozemky vracali cirkvám aj samosprávy, tieto údaje však zatiaľ nie sú hromadne spracované.