Kancelárii navyše chýbajú peniaze na finančné krytie 20-tich pozícií. Ako ďalej informoval ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko, za posledných päť rokov klesol rozpočet kancelárie z 1,3 milióna eur na 1,1 milióna eur, čo je rozdiel 200-tisíc eur. „Pri zohľadnení viazania z mája tohto roku sme museli vrátiť ďalších 56-tisíc eur do štátnej pokladnice,“ poznamenal.
Verejný ochranca práv nemal od svojho založenia podľa Jany Dubovcovej nikdy taký rozpočet, ktorý by zodpovedal organizačnému poriadku a tiež nemá personálnu ani rozpočtovú autonómiu tak, ako to žiadajú aj medzinárodné záväzky SR. „Kancelária ide na "pol plynu“, robím iba najzákladnejšie veci a riešim najvypuklejšie problémy," povedala ombudsmanka s tým, že nemá podmienky na to, aby svoju funkciu mohla vykonávať v plnom rozsahu. V porovnaní s minulými rokmi je rozpočet nižší.
„Navyše aj to, o čo sme sa pokúsili a dosiahli sme vlastnou činnosťou, ako bolo napríklad vyjednávanie s prenajímateľom o znížení nájmu, aj to nám v podstate padlo na úkor štátneho rozpočtu,“ uviedla. Ako dodala, keďže bol rozpočet kancelárie stále znižovaný, aj to, čo sa jej podarilo, nemohla minúť na svoju činnosť. Kancelária za posledné tri roky na nájme ušetrila 90-tisíc eur. V prípade, že by zostala na pôvodnej úrovni, bolo by to likvidačné. Ušetrené peniaze mali byť určené na havarijné stavy najmä hardware-u a software-u, nový server či obnovu zariadenia a vybavenia, ktoré je z rokov 2002 a 2003.
Problémom sú aj priestory a personálne vybavenie
Verejná ochrankyňa práv má stále problém takisto s priestormi, ktoré by boli štátne. „Nežiadala som od štátu viac peňazí, len som dala požiadavku, aby ústavný orgán, akým verejný ochranca práv je, mal po toľkých rokoch od svojho založenia štátnu budovu, v ktorej by mohol sídliť,“ povedala ombudsmanka. Ako dodala, mimoriadne veľkú časť rozpočtu kancelárie pohlcuje práve komerčný nájom. Budovu sa jej stále nedarí nájsť. Ako povedala Dubovcová, neprebehlo s nikým žiadne stretnutie, ani nedostala zo strany štátu žiadnu ponuku nasťahovať sa do štátnej budovy.
„Necítim žiadnu podporu, neprebehli ani rokovania. Nevysvetľujem si to nijak, len konštatujem, že na Slovensku, aj keď bol tento ústavný orgán zriadený v roku 2001, nedostal svoje sídlo. V zákone o verejnom ochrancovi práv je pritom sídlo napísané alebo zhmotnené v nejakej budove,“ poznamenala. Žiadny z ostatných orgánov výkonnej moci sa necíti byť kompetentný, aby riešil túto situáciu, nikto sa k tejto úlohe nehlási, doplnila.
Ombudsmanka tiež tvrdí, že je potrebné, aby verejný ochranca práv mal kanceláriu v každom kraji, v ktorej by bol aspoň jeden právnik a pol administratívnej sily, aby bol zabezpečený prístup k tejto ombudsmanskej inštitúcii. „No ani to sa nestalo,“ doplnila.
Problém v prípade kancelárie Dubovcovej je tiež v personálnom vybavení. Podľa organizačnej štruktúry má mať kancelária 57 zamestnancov, no v súčasnosti tu pracuje 35 ľudí, z nich väčšina sú právnici. Z 34 právnických pozícií je obsadených len 19, pričom v regiónoch právnikov kancelária nemá vôbec.
Ako uviedol poradca Dubovcovej Ján Glovičko, v prípade, že by boli všetci 57 zamestnanci absolventi so základnými platmi, ročne by Kancelárii verejného ochrancu práv chýbalo 34-tisíc eur na pokrytie ich platov. Pridelené mzdové prostriedky na 57 zamestnancov predstavujú 588 562 eur, no základné mzdové nároky sú 622 584 eur. „V úrade pracujú ľudia s praxou, ktorým zo zákona vyplývajú platy podľa odpracovaných rokov,“ uzavrel.