Životné minimum sa zmrazí, aby sociálne dávky neklesli

Vzhľadom na to by sa prvýkrát v histórii samostatného Slovenska nemalo tento rok zvyšovať životné minimum, od ktorého sa výška dávok odvíja.

Súčasný pokles spotrebiteľských cien mal dokonca podľa pravidiel výpočtu životného minima priniesť jeho zníženie, čiže aj pokles súm dávok. Zvyšovanie minima sa totiž viaže na dva základné faktory: Prvým je rast životných nákladov domácností s najnižšími príjmami, druhým čisté peňažné príjmy na osobu. A podľa údajov Štatistického úradu bol nárast nákladov v uplynulom sledovanom období záporný, keďže jeho medziročný index dosiahol hodnotu nižšiu ako 1, konkrétne 0,997, teda výdavky nízkopríjmových domácností skôr klesali.

Aby však negatívne dôsledky nepocítili tí najchudobnejší, ministerstvo práce sa rozhodlo zakročiť a životné minimum aspoň zmraziť. Keďže termín 1. júl, v ktorom sa pomyselná „hranica chudoby“ pravidelne mení, sa blíži, musí sociálny rezort urýchlene novelizovať zákon.

„Životné minimum sa tento rok nezvýši. Novelou zákona však docielime, že sa ani nezníži, čo občanom poberajúcim dávky zaiste pomôže,“ potvrdil hovorca ministerstva Michal Stuška. Podľa návrhu novely to bude „v záujme neznižovania príjmov, a tým aj životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky“. Zakotviť príslušnú zmenu do zákona by parlament podľa Stušku mal stihnúť včas. K návrhu novely už bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie. V prípade schválenia nadobudne účinnosť 30. júna tohto roka.

Prah chudoby by teda naďalej mal zostať na terajšej úrovni 198,09 eura pre jednotlivca, 138,19 eura pre druhú dospelú osobu v domácnosti a 90,42 eura na každé nezaopatrené dieťa v rodine. Rovnako by sa v nadväznosti nemali nijako meniť rôzne štátne dávky a úľavy.

„Ide predovšetkým o rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k nemu, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa či náhradné výživné. Má vplyv aj na príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia či príspevky v rámci aktívnych opatrení na trhu práce,“ vymenúva niektoré z nich Barbora Petrová z tlačového oddelenia ministerstva.

Nevzrastie ani výška náhradného výživného. Viac peňazí nedostanú ani ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré poberajú príspevky na kompenzáciu, najmä na osobnú asistenciu, na prepravu, na psa so špeciálnym výcvikom, na opatrovanie a podobne. A nezmenia sa ani niektoré dávky a príspevky poskytované na základe zákona o službách zamestnanosti, napr. daňové úľavy či daňový bonus.

Nezvýšia sa zrejme ani dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. Ich výška síce zákonne nie je podmienená úrovňou životného minima, no od tohto roku minister Ján Richter presadil aspoň valorizáciu základnej dávky o 1,8 percenta, čiže v súlade s tým, ako sa od 1. júla 2013 zvýšilo aj minimum. Pre jednotlivca v núdzi to znamenalo zvýšenie dávky zo 60,50 na 61,60 eura.

„Dávky pre odkázaných sa však predtým nezvyšovali od roku 2009. Zatiaľ životné minimum vzrástlo až o necelých deväť percent,“ pripomína sociologička Zuzana Kusá. Zdôrazňuje, že ak samotný výpočet minima súvisí najmä s výdavkami tých najchudobnejších rodín, celý systém tvorí vlastne len začarovaný kruh. „Títo ľudia, pravdaže, nemôžu mať vyššie výdavky, pretože majú nízke príjmy, zväčša len z dávok,“ hovorí. Sotva potom podľa nej môže ukazovateľ rastu nízkopríjmových domácností rásť, aj keby nehrozila deflácia.

Naopak, zachovanie „hranice chudoby“ pomôže žiadateľom o predčasný dôchodok. Nárok naň totiž vzniká len vtedy, keď vypočítaná suma budúcej penzie presiahne 1,2-násobok životného minima, čo je momentálne 237,80 eura. Zmrazením minima sa ani od júla táto hranica nepritvrdí. Podľa Sociálnej poisťovne je pritom najčastejším dôvodom zamietnutia žiadosti o predčasný dôchodok práve nedosiahnutie minimálnej sumy dôchodku. Len vlani pre nesplnenie tejto požiadavky zamietla takmer 1 800 takýchto žiadostí.

Dôchodcovia, a to nielen predčasní, ale aj riadni starobní, pozostalostní či invalidní, môžu však byť rozčarovaní začiatkom roka 2015, keď znovu príde na valorizáciu ich penzií. Tá síce takisto priamo nesúvisí s výškou životného minima, no výpočet valorizačnej sumy až 70 percentami tiež ovplyvní inflácia. Ak si teda starobní dôchodcovia v tomto roku na penzii prilepšili o 8,80 eura, v januári môžu očakávať zvýšenie len zhruba o polovicu tejto sumy.

„Situáciu si uvedomujeme a už teraz o nej s ľuďmi z ministerstva rokujeme. Máme neustále pripravený balíček riešení, ktorý by pomohol zlepšiť penzie starodôchodcom, ale aj nízkopríjmovým dôchodcom, ktorí po celý aktívny život pracovali a neklamali na odvodoch. Problémom je však nedostatok financií. Žiaľ, zrejme by nám nepomohlo ani vyjsť do ulíc,“ reagoval podpredseda Jednoty dôchodcov Slovenska Igor Fabián.