Zahrnutie LBGTI komunity do príloh bolo kameňom úrazu aj na včerajšom zasadnutí ľudskoprávneho výboru k Lajčákovej stratégii. Ten uznesenie k nej neprijal. Spory o konečnom znení budú trvať do konca tohto mesiaca.
Stratégia má byť prvým uceleným dokumentom na ochranu ľudských práv slabších na Slovensku. Týka sa napríklad detí, seniorov, zdravotne postihnutých, národnostných menšín, ale aj LGBTI komunity. Okrem pomenovania problémových oblastí obsahuje aj riešenia, ako situáciu zlepšiť. Stať sa tak má do roku 2020.
Dokument predstavil na zasadnutí výboru minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý bol poverený jeho prípravou. Rudolf Chmel (Most Híd) chcel, aby sa 14 príloh stalo plnohodnotnou súčasťou celého materiálu. Tiež mu chýbalo, že v ňom nie sú určené povinnosti ministrov či obdobie, dokedy treba úlohy na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv splniť.
Lajčák však namietal, že to nie je možné, pretože na nich nikdy nebude celospoločenská zhoda. "Sú výstupom odborných podujatí, každá má svojho garanta, každá je súčasťou priloženého spisu s podpisom príslušnej osoby, do čoho sme nevstupovali,“ reagoval. Predsedovi Mostu Bélovi Bugárovi zasa prekážalo znenie prílohy o problematike menšín. Podľa neho je v nej veľa jazykových nepresností. Materiál žiadal zaradiť na korektúru.
Fórum kresťanských inštitúcií, naopak, v hromadnej pripomienke žiada zase vypustenie príloh. Najviac im prekáža tá o LGBTI skupine. Nepáči sa im, že „vláda požaduje vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť pre malú skupinu ľudí“ v čase, keď základnú lekársku starostlivosť nemá istú ani väčšina občanov. V prílohe sa totiž navrhuje, aby lekári museli absolvovať školenie na zlepšenie prístupu a odbúravanie predsudkov voči homosexuálom či transsexuálom.
Podľa podpredsedu Výboru pre práva LGBTI osôb Martina Macka nejde o vytváranie nových lekárskych školení. „Ide len o zhrnutie odborných informácií do už existujúcich školení či manuálov, ktoré sa týkajú špecifických prípadov u transrodových osôb,“ vysvetľuje.
Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre zmenu pohlavia, sa často u lekárov stretávajú s neodborným prístupom. „Pri zmene pohlavia zo ženy na muža napríklad nemôžu chodiť ku gynekológovi, hoci fyziologicky tam patria. Aj samotní lekári z praxe sa dožadujú odbornejších informácií, ako pristupovať k transsexuálom,“ spresňuje. Dodal, že ide o analytický materiál, kde navrhujú, čo všetko treba zlepšiť do roku 2020.
So žiadosťami na operačnú zmenu pohlavia sa stretáva aj gynekológ Jozef Španka. „Napríklad žena sa chce preoperovať na muža a leží na urológii, hoci na papieri je prijatá ako žena. My ho však len zoperujeme, do styku s ním príliš neprichádzame,“ hovorí. Ťažkosti s prístupom voči transsexuálom gynekológ nemá.
Psychológ Karol Kleinmann tvrdí, že ani povinné školenia nemusia zaručiť želaný úspech. „U psychológov či psychiatrov je to skôr otázka ich hodnotového postoja a nie odbornosti. Môže ísť o výborného špecialistu, ale ak je jeho ideologická platforma namierená proti homosexuálom, školenie nič nevyrieši,“ hovorí.
Z rezortu diplomacie uviedli, že stratégia je len rámcový dokument nie vykonávací predpis. „Prílohy k nej majú informatívny charakter,“ spresnil riaditeľ tlačového odboru Peter Susko. To, ako na ministerstve vyhodnotia hromadné pripomienky, bude známe koncom budúceho týždňa. Finálna verzia bude do ľudskoprávnej rady vlády predložená na budúci štvrtok, do 30. júna by o nej mala rokovať vláda.