Šiesti kandidáti, z ktorých by si mal Kiska vybrať troch, už totiž museli dokazovať nielen svoju odbornosť, ale aj svoje postoje k súčasným problémom v justícii. Novému prezidentovi to však nestačí a chce si ich znovu preveriť. Zriadil si na to poradný výbor, ktorého odporúčanie očakáva do konca júna. Už 4. júla sa končí funkčné obdobie trom z 13 ústavných sudcov. Aké kritériá musí kandidát na túto funkciu spĺňať, určuje ústava. Kiskovi sa však nepozdáva, že stanovuje iba niekoľko formálnych podmienok, na základe ktorých sa ktokoľvek môže stať kandidátom na ústavného sudcu. Rovnaké pravidlá doteraz platili pre súčasných aj bývalých ústavných sudcov.
Podľa Kisku sudcami Ústavného súdu musia byť „skutočné a všeobecne uznávané osobnosti v oblasti práva“. „Pokiaľ viem, ani Národná rada si pri posudzovaní nominantov a pred voľbou kandidátov nestanovila ani neskúmala žiadne odborné ani iné než formálne kritériá,“ vyhlásil v stredu Kiska. Jednotlivých kandidátov pritom už vypočuli poslanci na ústavnoprávnom výbore a chceli od nich aj ich názor na pôsobenie Ústavného súdu, či v niektorých veciach nerobí „zo seba štvrtú inštanciu“, či aký je dôvod nízkej dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti. Zaujímalo ich aj to, aký majú názor na spor a ostrejšie vyjadrenia medzi šéfmi Najvyššieho a Ústavného súdu.
Prezidentovi sa to nezdá dostačujúce, chýba mu pri tom posúdenie aj morálnej integrity kandidáta a jeho vhodnosť na funkciu ústavného sudcu. A tie bude zisťovať poradný výbor, ktorý bude mať päť členov. Za jeho predsedu ustanovil Jána Kľučku. Ďalšími členmi výboru budú sudkyňa Najvyššieho súdu Zuzana Ďurišová, bývalý sudca Ústavného súdu Juraj Babjak, vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV a bývalý člen Súdnej rady Jozef Vozár a advokát a poradca Ústavného súdu Alexander Fuchs. Tí nanovo preskúmajú životopisy kandidátov a urobia s nimi pohovor aj za prítomnosti prezidenta.
Najneskôr do konca tohto mesiaca výbor prezidentovi odporučí, ktorých kandidátov má alebo nemá vymenovať. Kiska však zdôraznil, že konečné slovo nebude mať výbor, ale on. „Chcem celý proces stransparentniť a kritériá, na základe ktorých sa rozhodnem, musia byť zrozumiteľné. Je to v záujme Ústavného súdu, právneho štátu a v neposlednom rade v záujme občanov,“ zdôraznil Kiska. Spôsob preverovania sudcov ponecháva výlučne na členov poradného výboru.
Len pred niekoľkými dňami pritom uznávaná Benátska komisia na podnet ministra spravodlivosti Tomáša Boreca uviedla, že prezident nemôže odmietnuť všetkých šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Jej stanovisko však nie je právne záväzné, má len odporúčací charakter. Kiska v tom problém nevidí. „Rozhodnutie Benátskej komisie je o niečom inom. Mne ide o postupnosť celého procesu a nie o to, či niekoho vymenovať, alebo nevymenovať. Hovoríme o predpokladoch, ktoré majú títo ľudia spĺňať,“ vysvetľoval.
Kiskov postup je podľa ústavného právnika Mariána Gibu v poriadku a je priam jeho povinnosťou, aby posúdil ľudí, ktorých má vymenovať. „Už len z toho dôvodu, že troch musí odmietnuť z povahy veci,“ pripomína. Zároveň pripúšťa možnosť, že prezident nevymenuje žiadneho, prípadne vymenuje len jedného alebo dvoch kandidátov. „Z ústavy nie je jasné, či to môže urobiť. Preto sa aj minister spravodlivosti obrátil na Benátsku komisiu. Ak prezident vymenuje troch kandidátov, je po probléme. Ak ich nevymenuje, je otázka, či to parlament bude akceptovať, alebo sa obráti na Ústavný súd. Jedine ten môže vydať záväzný výklad ústavy,“ hovorí Giba.
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prezidentov prístup víta. „Všetci vieme, ako prebehla voľba kandidátov. V hre boli aj renomovanejší a kvalifikovanejší ako tí, čo nakoniec uspeli. Cením si, že prezident zverejnil mená ľudí vo svojom výbore. Aj keby boli všetci kandidáti vhodní, musel by sa s niekým poradiť, koho nakoniec vybrať,“ myslí si Žitňanská.
Predseda ústavnoprávneho výboru Robert Madej hovorí, že je vnútornou vecou kancelárie prezidenta, aké poradné orgány si prezident vytvorí. „My nebudeme predbiehať a počkáme si na oficiálne rozhodnutie prezidenta o vymenovaní sudcov Ústavného súdu,“ reagoval Madej. On osobne sa prikláňa k stanovisku Benátskej komisie, že prezident má vymenovať sudcov Ústavného súdu z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých mu predložila Národná rada.
Súdnu radu dočasne povedie Kľučka
Súdna rada má od stredy troch nových členov. Bývalého ústavného sudcu Jána Kľučku (63), advokáta Jozefa Vozára a sudkyňu Najvyššieho súdu Elenu Berthotyovú. Prvý menovaný ako najstarší člen rady by ju mal po 22. júni aj viesť. Od tohto dňa totiž Súdna rada nebude mať predsedu ani podpredsedu. Jej šéfovi Štefanovi Harabinovi sa končí funkčné obdobie a podpredsedníčku Máriu Bujňákovú prezident Andrej Kiska včera odvolal spolu s Gabrielou Šimonovou. Tretí nominant bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča Eduard Bárány sa členstva sám vzdal v pondelok.
Prezident v stredu po vymenovaní nových členov Súdnej rady povedal, že "právo prezidenta vymenovať členov Súdnej rady využijem a do Súdnej rady vymenujem nových členov, o ktorých budem presvedčený, že svoju doterajšiu kvalifikáciu a skúsenosť, postoje a názory, ale aj rešpekt, ktorý požívajú, že to všetko v Súdnej rade zúročia aktívne. V záujme lepšej, dôveryhodnejšej budúcnosti našej justície“. Podľa neho svoje danosti zúročia noví členovia rady už pri najbližšej dôležitej úlohe Súdnej rady – voľbe nového predsedu alebo predsedníčky Najvyššieho súdu. Kiska sa pri výbere nových členov Súdnej rady podľa vlastných slov radil s ľuďmi z justície. Širší zoznam kandidátov, ktorých vytypoval, konzultoval aj s predstaviteľmi mimovládnych organizácií.
Súdna rada je najvyšší samosprávny orgán súdnictva. Predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu a volí ho Súdna rada. To sa po prijatí novely ústavy zmení. Súdna rada predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov, rozhoduje o pridelení a preložení sudcov, prekladá prezidentovi návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, predkladá vláde návrhy na kandidátov sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch, volí členov a predsedov disciplinárnych senátov. Po novom bude rada hovoriť aj k rozpočtom súdov. O tom, či je sudca spôsobilý obliekať si talár a súdiť, bude v konečnej podobe rozhodovať prezident, a to na odporúčanie Súdnej rady. Predseda Súdnej rady bude po novom na Ústavnom súde môcť napadnúť zákony týkajúce sa súdnictva. (vv)
Noví členovia Súdnej rady
Ján Kľučka
Má za sebou kariéru sudcu Ústavného súdu, kde pôsobil v rokoch 1993 až 2004. Od roku 2004 do roku 2009 bol sudcom na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu, kde zastupoval Slovenskú republiku. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg v Ústave európskeho práva a oddelenia medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, spolu s poradcom prezidenta Jánom Mazákom.
Jozef Vozár
V Súdnej rade už sedel od januára 2011 do septembra 2012. Vymenovala ho tam vláda Ivety Radičovej. Po nástupe vlády Roberta Fica bol z rady aj s ďalšími dvoma nominantmi Radičovej vlády odvolaný. Pôsobí v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave, je advokát a zastupoval štát v arbitrážnom spore s jednou zo súkromných zdravotných poisťovní. Bol poradcom premiérky Ivety Radičovej. Jeho advokátska kancelária zastupovala tiež parlament v sporoch, kde Národnú radu žalovali firmy, ale aj jednotlivci za ušlý zisk alebo zákaz zisku.
Elena Berthotyová
Sudkyňa Najvyššieho súdu, kritička jeho predsedu Štefana Harabina. Patrí medzi sudcov zo Združenia za Otvorenú justíciu a bola medzi sudcami Najvyššieho súdu, ktorí sa obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd v roku 2009. V nej namietali, že zvolenie Harabina nebolo v súlade so zákonom, keďže v čase voľby pôsobil ako minister spravodlivosti a mohol ovplyvňovať rozhodnutie členov Súdnej rady o svojom zvolení. Ústavný súd sťažnosť odmietol. (vv)
Agentúrnu správu nahradil autorský článok