Po boku kolegov z britského kráľovského letectva sa snažili zvrátiť Hitlerovo dovtedajšie úspešné ťaženie v Európe. Najvyšší dôstojník Kráľovských leteckých síl hlavný maršal sir Stuart Peach si odvahu padlých bojovníkov v stredu uctil odhalením pamätnej tabule na Nábreží Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Súčasťou ceremoniálu bol prelet historickej stíhačky Spitfire. Zúčastnili sa na ňom aj traja československí vojnoví veteráni.
Séria leteckých bitiek o Britániu sa odohrávala v lete a na jeseň v roku 1940 najmä v južnom Anglicku a nad Lamanšským prielivom. Do svetových dejín sa zapísala ako prvá veľká letecká bitka, do ktorej sa nezapojili žiadne pozemné vojská. Ak by sa nemeckému letectvu Luftwaffe pod velením Hermana Göringa vtedy podarilo zničiť lietadlá Kráľovských leteckých síl, možno by sa dnes história písala celkom inak. Ovládnutie vzdušného priestoru nad Lamanšským prielivom bolo totiž pre Hitlera nevyhnutnou podmienkou pre začiatok invázie do Anglicka.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Po kapitulácii Francúzska zostalo Spojené kráľovstvo jedinou európskou krajinou, ktorú si nacistické Nemecko nepodrobilo. Odrazenie nemeckého útoku pod velením maršala Hugha Dowdinga bolo preto dôležité pre ďalší vývoj v Európe. Na víťazstve britských pilotov sa významne podieľali aj letci z Poľska, Belgicka či Československa.
„Chcel som bojovať proti Hitlerovi, nevedel som ako a s čím, ale chcel som,“ spomína veterán Milan Píka. Do Británie prišiel v roku 1940 a začínal základným výcvikom. O rok neskôr bol už v kurze pre leteckých navigátorov. „Lietadlá ma nikdy nelákali. Lákalo ma len bojovať. Bol som nedospelý, naivný a jednoducho som sa dostal medzi hotových letcov,“ vraví. Pre vrodenú očnú chybu však lietať nemohol a pôsobil ako dôstojník Československého doplňovacieho strediska v Cosforde. Na konci druhej svetovej vojny ho povýšili na nadporučíka kráľovského letectva.
Český plukovník vo výslužbe Emil Boček sa na to zlé snaží zabudnúť. „Napriek tomu, že mi šlo mnohokrát o život. Ale som pyšný na to, že som sa tých bojov zúčastnil,“ vraví. Lietanie bolo jeho snom od útleho detstva. „Už v škole počas ručných prác som nerobil nič iné len modely lietadiel,“ spomína. Strach, že už nikdy neuvidí domov, zažil vtedy 20-ročný odvážny mladík aj počas výcviku. Po štarte mu vypadol motor a podľa vlastných slov ho zachránila len šťastena.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Pred odhalením pamätnej tabule vyzdvihol hlavný maršal Stuart Peach odvahu našich letcov v bojoch pred sedemdesiatimi rokmi. „Lietali s kráľovským letectvom a boli úžasní. Mnohí z ich priateľov sa už nevrátili späť,“ povedal. Pamätník na námestí má podľa neho pripomínať nielen hrdinskosť bojovníkov, ale zároveň je oslavou spoločného priateľstva medzi Slovenskom a Veľkou Britániou. Podľa iniciátora projektu Euana Edworthyho má byť pamätník poctou Čechom a Slovákom, ktorí nesúhlasili s útlakom. „Nemali by sme zabudnúť, že sme ako slobodní Európania týmto bojovníkom, ktorí zaplatili krvou, potom, slzami a drinou, za našu slobodu dlžní,“ povedal. Peniaze na pamätnú tabuľu získali vďaka sponzorským darom. Za menej ako mesiac sa im podarilo vyzbierať 120-tisíc eur.
To, že československí letci zohrali v týchto bojoch nenahraditeľnú úlohu, potvrdil aj Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu. Mnoho z nich malo totiž za sebou skúsenosť z bojov medzi Francúzskom a nemeckou Luftwaffe. „Už v tejto fáze leteckej vojny si časť z nich vybojovala víťazstvá na neľútostnom vojnovom nebi,“ vysvetlil. Ich bojové skúsenosti boli podľa neho pre britské letectvo veľmi cenné. To, koľko ich počas bojov padlo, sa podľa Šumichrasta nedá určiť presne. Podľa publikovaných údajov bolo 487 letcov nezvestných, ďalších 206 sa zranilo a 52 z nich zajal nepriateľ. Na konečnom údaji sa stále pracuje.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Súčasťou ceremoniálu bol aj asi dvojminútový prelet historickej stíhačky Spitfire nad Dunajom. Tie spolu so stíhacími lietadlami Hawker Hurricane nasadzovala do bojov proti Nemcom britská obrana. Model, ktorý mohli návštevníci obdivovať, bol pomaľovaný v livreji Otta Smika. Najúspešnejší slovenský pilot a letecké eso v službách britského kráľovského letectva zahynul počas služby nad Holandskom v roku 1944. Smik bol spomedzi československých pilotov piaty najúspešnejší v počte zásahov počas druhej svetovej vojny.
Odhaleniu pamätnej tabule v Bratislave predchádzalo deň predtým odovzdanie Pamätníka okrídleného leva v Prahe.
Pražskí pamiatkari nechcú leva
Aj u susedov je už zvečnená pocta československým letcom v RAF. V Prahe odhalili pamätník v podobe okrídleného leva. Iniciátori ho chceli umiestniť na Hrade, ale neuspeli. Tamojšie záhrady boli pred dvomi rokmi úplne rekonštruované a uvedené do stavu z éry Tomáša G. Masaryka. Je to kompozične uzavreté dielo, ktoré nemožno dopĺňať o nové prvky, objasnila prezidentská kancelária. Pamätníku našli nakoniec miesto v pražskom parku na Klárove na Malej Strane. Obvodný stavebný úrad súhlasil, ale pamiatkový ústav je proti. Sťažuje sa, že umiestnenie leva s ním nekonzultovali. Poukazuje pritom na to, že parčík je už zaťažený jedným monumentom, ktorý je venovaný obetiam druhého odboja. Spor by sa v krajnom prípade mohol skončiť súdnym nariadením o odstránení leva. Viacerí českí politici označili postup pamiatkarov za zahanbujúci, keďže ide o uctenie hrdinov z druhej svetovej vojny. (zah)