Útočník dostal milosť, policajtka trpí ďalej

Stalo sa to pri zásahu v bare v Považskej Bystrici. Vtedy ešte len 19-ročný František sa v podniku opil a pobil. Po príchode policajnej hliadky bol podľa svedkov agresívny a policajtom nadával. Katarína (37) sa ho snažila spacifikovať, a keď sa zdalo, že sa upokojil, kopol ju do nohy. Útok na verejného činiteľa mu vyniesol osem rokov za mrežami. Dva si už odsedel a milosť mu zabezpečila, že na slobodu sa dostane koncom budúceho roka. Jeho rodina sa teší, policajtka však nie. Útok ju poznačil na celý život. S prácou v teréne skončila, nemôže športovať, má obmedzený pohyb, stále si musí dávať pozor na nohu. Absolvovala dve operácie a ďalšia ju ešte čaká. V polícii síce zostala, ale už nerobí to, čo by chcela.

Čo hovoríte na to, že človek, ktorý na vás zaútočil, dostal milosť?
Nechcem to komentovať. Jeho ako osobu neriešim, bývalý pán prezident tak rozhodol. Ja mám len jednu otázku, načo tu je potom polícia?

Žiadali ste od útočníka finančné odškodnenie?
Nechcem od neho ani cent. Nárokujem si len sumu, ktorú určil súdny znalec, a to 3 260 eur. Doteraz som nedostala nič.

Ospravedlnil sa vám?
Nie, neospravedlnil sa mi. Vlastne raz na pojednávaní na okresnom súde, keď ho k tomu nabádal jeho advokát, tak niečo také zamrmlal popod nos, ani sa na mňa nepozrel.

Mnohých prekvapil vysoký trest, ktorý za zlomené koleno policajtky dostal…
Policajt je štátom chránená osoba, pretože nasadzuje svoj život na ochranu zdravia, majetku aj života ľudí. O to viac potrebuje ochranu od štátu, preto sú tam vyššie tresty ako za napadnutie civilných osôb.

Ako sa od tejto udalosti zmenil váš život?
Hrozne. Nie je to dobré ani po psychickej stránke a ani po fyzickej. Pol roka som len sedela a ležala, sem-tam som trochu prešla po byte. Musela som mať pri sebe niekoho, kto by mi pomáhal so všetkým, do vane, na toaletu. Napríklad môj mladší syn mal v tom čase rok a pol, takže byť s ním, behať za ním, to v žiadnom prípade nebolo možné. Keď som s ním išla von, musel byť niekto so mnou. A čo je zlé, už nemôžem robiť ani prácu policajtky vo výkone (v teréne, pozn. red.), k tej sa už nikdy nebudem môcť vrátiť.

Kedy ste sa vrátili do práce?
Na péenke som bola skoro rok. Potom som nastúpila do roboty, ale už nie do výkonu, kde som bola predtým. Stále pracujem v štátnej službe, ale teraz som na režimovom pracovisku. Je to stála služba, čiže štýl operačného strediska, ktoré vysiela hliadky na zákrok, koordinuje prácu v teréne a podobne.

Aké ste mali zdravotné problémy?
Koleno sa mi stále plnilo vodou, krvou, tak mi raz jedno raz druhé vyťahovali. Stav sa mi nezlepšoval, a tak som musela ísť na operáciu kolena. Potom som ešte spadla, takže nasledovala druhá operácia. V stredu mi lekár povedal, že by som mala absolvovať ďalšiu, ale keďže mi hrozí trombóza, tak s operáciou váham.

Pred osudným dňom ste veľa športovali. Už je s tým koniec?
Venovala som sa kulturistike, aerobiku, ale nerobila som bojové športy, ako to niekde odznelo. Bola som aktívna žena a jednoducho v priebehu pár sekúnd som stratila veľmi veľa. Ono to má následok aj do budúcna, stále si musím dávať pozor na koleno, nemôžem behať. Ak mi bude robiť problémy krížny väz, tak mi hrozí ďalšia operácia – plastika väzu. Lenže v roku 2007 som prekonala embóliu, a tak je u mňa každý takýto zákrok rizikový.

Vždy ste chceli byť policajtkou?
K povolaniu ma viedol môj otec, ktorý bol tiež policajtom. Je to moje životné poslanie, tak som do práce nastupovala a aj som k tomu tak pristupovala. Policajtkou som 15 rokov.

Čo hovoríte na to, že nedávno zastrelili policajta pri výkone služby, v stredu zase napadli policajta v Komárne?
Nemám na to slov.