Včely sú ukazovateľom kvality a množstva zelene v meste. „Dostatok medu bude závisieť od ponuky kvitnúcich rastlín v okolí zhruba 5 kilometrov a od počasia,“ vysvetľuje Petra Ježeková zo Živice, ktorá má včely na starosti. „Aj nás samých zaujíma, či včely nanosia dostatok medu aspoň pre seba,“ dodáva. Dobrá znáška jedného úľa, ktorý máva od päť do desaťtisíc obyvateľov, môže činiť až stodvadsať kilogramov medu ročne. Ak ho však nebude dosť, budú musieť včely dokrmovať.
Včely sú mešťania
Projekt osádzania včelích príbytkov priamo do frekventovaných centier veľkých miest nie je žiadnou novinkou. Včelíny sú bežnou súčasťou striech hotelov, obchodných centier či dokonca základných škôl. „Včely na balkóne môžete nájsť nielen v zahraničí, ale aj u nás. Príklady dobrej praxe z veľkomiest ako sú New York, Londýn či susedná Viedeň nám ukazujú, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie. Bez toho, aby obťažovali obyvateľov a pritom ešte vyprodukujú množstvo chutného a kvalitného medu,“ hovorí Ježeková.
Mestskí včelári chovajú svoje zverenkyne v obytných štvrtiach už roky a takéto medy získavajú aj ocenenia pre svoje neobvyklé kombinácie chutí. Sú navyše často aj zdravšie ako medy z vidieka, kde sa rastliny ošetrujú pesticídmi.
Včely v meste pritom nie sú vôbec nebezpečné. Sklenárky sú špeciálne šľachtené, aby boli mierne a nerojivé a chodci majú väčšiu pravdepodobnosť, že ich zrazí auto, ako to, že ich poštípe mestská včela.
Napriek všetkým opatreniam sa však môže stať, že sa spoločenstvo vyrojí, zavesí sa na jedno miesto a jednoducho „čaká“, kým si ho včelár príde odchytiť. „Hoci sú včely pokojný hmyz a na ľudí zbytočne neútočia, v okolí svojho úľa sa môžu brániť voči votrelcom, najmä ak nevedia, ako sa správať,“ hovorí Petra Ježeková.
Práve preto včelíny neumiestňujú v dosahu verejnosti, ale na strechách, aby sa letové dráhy včiel von z úľa a naspäť do neho nekrížili s cestami ľudí. Po dohode však Živica poodhalí život včiel exkurziám pod dohľadom vyškoleného včelára.
Sponzorujte včelu, odvďačí sa
Včelárstvo aktuálne zažíva renesanciu, ľudia si uvedomujú, že bez včiel neprežijú ani oni. „Pre veľkú chemizáciu v poľnohospodárstve, žiarenie z BTS staníc či klimatické zmeny včely vymierajú,“ upozorňuje Ježeková. Združenie Živica v spolupráci s Greenpeace preto plánuje ponúknuť možnosť adopcie úľov firmám a ochotným jednotlivcom, ktorí takto podporia osádzanie včelích spoločenstiev aj v ďalších mestách Slovenska a starostlivosť o ne. Okrem Bratislavy a Zvolena plánujú osádzať včelíny v piatich mestách v spolupráci s miestnymi včelármi a mimovládnymi organizáciami.
Záujemcovia o vlastné úle v záhradách sa ozývajú už teraz. Zákon, ktorý by zakazoval chov včiel hoci aj priamo na balkóne, u nás neexistuje, treba si však prečítať všeobecné záväzné nariadenie danej obce, získať súhlas susedov a, samozrejme, absolvovať kurz včelárstva.
Živica kráča nevychodenými chodníkmi
Združenie Živica v rámci projektu Nevyšliapanou cestou realizuje od mája 2013 tri aktivity – zakladanie a budovanie komunitných záhrad, ktoré poskytujú čerstvé ovocie a zeleninu, ale aj zmysluplné trávenie voľného času; osádzanie mestských úľov a vydávanie lokálnej meny Živec, ktorá platí súčasne s eurom a dá sa ňou nakupovať vo vybraných obchodoch.