Sirény pritom zachytia stúpanie hladín týchto riek už na Ukrajine. Ak tam vznikne povodňová vlna, na slovenskej strane sa o tom ľudia dozvedia oveľa skôr ako doteraz a budú sa môcť na ňu pripraviť.
Z celkovo 61 elektronických sirén bolo v obciach na východnom Slovensku nainštalovaných 36 v 34 obciach. Zvyšných 25 je na ukrajinskej strane, tie pokrývajú 35 percent územia Zakarpatskej oblasti a budú varovať viac ako 331-tisíc obyvateľov. Slovenská a ukrajinská časť fungujú samostatne, dispečingy sú však vzájomne prepojené. Ak dôjde k mimoriadnej situácii, centrá sa budú navzájom informovať.
Sirény na slovenskej strane ovláda dispečing v Košiciach, ktorý funguje nepretržite 24 hodín denne. Systém varovania sa spustí, keď hladiny dosiahnu tretí povodňový stupeň, keďže je napojený na monitorovacie stanice jednotlivých riek. „Sú aj prípady, keď z analýzy rizík vieme, že niektoré obce už historicky boli zaplavované aj pri nižšej hladine, tam sa vie systém spustiť aj pri prvom alebo druhom stupni. Takže sú prípady, keď sa nečaká automaticky len na tretí stupeň,“ poukazuje generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra Lenka Hmírová.
Za výmenou starých sirén za modernejšie stojí ministerstvo vnútra a Zakarpatská oblastná štátna správa, ktoré tento projekt financovali aj z eurofondov. Príspevok únie bol vo výške 1,4 milióna eur a náklady pokryl na 95 percent. Pre modernizáciu sa ministerstvo rozhodlo po skúsenostiach z veľkých povodní, ktoré zasiahli východ Slovenska v roku 2010.
„Východoslovenský región patrí k oblastiam, ktoré sú čoraz viac postihnuté povodňami. Preto je dôležité pripraviť sa včas na prípadné ohrozenie. Potreba včasného varovania je dôležitá aj v odľahlejších obciach,“ dodala Hmírová. Keďže Uh, Latorica, Tisa a Bodrog pritekajú z Ukrajiny, bolo treba varovanie pred povodňou navzájom prepojiť.
Viktor Lukeča zo Zakarpatskej oblastnej štátnej správy povedal, že Slovensko bolo v systéme včasného varovania pred Ukrajinou. „My sme niečo také mali len vo väčších mestách a išlo o zastaranú techniku. Teraz je to v obciach, ktoré sme vybrali na základe prieskumu. Dôležité je to, že sirény dokážu pracovať 72 hodín bez elektriny, u nás dochádza aj za normálnych okolností k jej výpadkom,“ vykreslil situáciu Lukeča.
Sirény sú na diaľku permanentne kontrolované a poruchovosť je podľa Hmírovej zatiaľ minimálna. Ich skúšky sa dajú urobiť na diaľku bez zvuku, čo pri starých sirénach nebolo možné. V prípade výpadku elektriny môžu fungovať ďalších 72 hodín.
Projekt bude pokračovať ešte v okresoch Humenné a Košice-okolie. Popri tom prebieha aj celoplošný národný projekt výmeny sirén, ktorý schválila vláda. Ide o modernizáciu zhruba 1 400 sirén na území celého Slovenska.
Podľa predsedu občianskeho združenia Rieka Petra Beleša spustenie varovného systému na území Ukrajiny nepomôže výraznejšie predchádzaniu vzniku škôd na našom území. „Samotný zvukový efekt sirény nepomôže vyriešiť povodňový stav a tiež výraznejšie neovplyvní vznik a rozsah škôd,“ tvrdí. Peniaze podľa neho treba využívať aj na prevenciu. Upozorňuje, že Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vyhlasuje povodňové stupne, podľa neho už dnes dostatočne v predstihu upozorňuje na hroziace nebezpečenstvo.
Beleš tvrdí, že oveľa viac by pomohlo, ak by sa zakázalo povoľovanie výstavby rodinných domov či akýchkoľvek stavieb v záplavovom území. „Zároveň je potrebné zastaviť nezmyselné zrýchľovanie odtoku vody v korytách ich reguláciami a v neposlednom rade zabezpečiť riadnu a nefalšovanú správu vodných tokov,“ spresňuje. Účinným opatrením je podľa neho aj budovanie nových vodných a vodárenských nádrží, ktoré majú dostatočnú kapacitu na zachytenie povodňovej vlny.