Hrad prešiel za dva roky rozsiahlou opravou a v piatok ho prvý raz sprístupnili verejnosti. Ani po týchto veľkých úpravách však nevydal svoje najväčšie tajomstvo. Miesto, kde je pochovaná či skôr zamurovaná Alžbeta Bátoriová, zostáva stále neznáme.
„Hrad bol za čias Alžbety Bátoriovej veľmi významný. Táto šľachtičná vlastnila množstvo hradov, ale tento je spojený so súdnym rozhodnutím, s poslednými rokmi života, tu zomrela a tu ju zamurovali. Presné miesto jej hrobu je stále opradené tajomstvom, to ešte len čaká na odhalenie. Archeológovia stále dúfajú, že raz nájdu jej hrob,“ vraví historička Katarína Babičová.
Otvorenie hradu bolo pre celú obec príležitosťou na veľkú slávnosť. Uprostred Čachtíc sa rozrástli stánky s ľudovými a umeleckými výrobkami, na ktoré sa z výšky pozerá postava Alžbety Bátoriovej vytesaná z dreva. Pred vchodom do hradu vyhrávala kapela v stredovekom oblečení na dávnych hudobných nástrojoch, za bránou sa prechádzal vyštafírovaný veľkomožný pán. Samozrejme, pri samotnom otvorení nemohla chýbať ani Alžbeta. Zhodou náhod je to presne 400 rokov, čo na tomto hrade zomrela.
„Hrad je priamo spätý s menom Alžbety Bátoriovej. Kúsok odtiaľto je Beckovský hrad, ktorý má zase iné výročie, pred 600 rokmi tam zomrel vojvoda Ctibor Beckovský. Dvesto rokov pred Bátoričkou chodil po Čachtickom hrade, pretože mu patril, a tu mal ukryté svoje dedičné dokumenty a listiny. Ešte predtým hrad patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Tri naše najznámejšie feudálne osobnosti sú úzko spojené s dejinami Čachtického hradu,“ zhrnul historické zaujímavosti Juraj Hlatký, správca fiktívneho Matúšovho kráľovstva, ktoré má za cieľ rozvoj turizmu v tomto regióne.
Čachtický hrad vlastní obec. Tej sa podarilo získať na opravu peniaze z eurofondov, približne 1,2 milióna eur. Na financovaní sa podieľal 10 percentami štát a 5 percentami aj samospráva, ktorá okrem toho zaplatila náklady na archeologické práce. Hrad sa dlhé roky rozpadal, vstup tu bol voľný, ale len na vlastné nebezpečenstvo.
Počas opravy boli dobudované hradné mury, zastrešená kaplnka, obnovená hlavná veža, na dolnom nádvorí vyrástla nová hospodárska budova, ktorá bude poskytovať služby návštevníkom. Pri archeologickom výskume objavili viaceré priestory v podzemí, kde mohla krvavá grófka mučiť svoje obete, zo stáročných nánosov vyšli na povrch aj pôvodné schody, po ktorých Bátorička chodila.
„Hrad sa podstatne zmenil, dúfam, že to návštevník aj ocení a rád sa sem vráti. V minulosti, pred rekonštrukciou, navštívilo ročne hrad niekoľko tisíc ľudí, predpokladáme, že teraz sa počet návštevníkov zvýši, budú to desaťtisíce ročne. Predpokladám, že hrad bude počas sezóny otvorený každý deň okrem pondelka, keď sa bude robiť údržba a čistenie priestorov,“ dodala Anna Ištoková, starostka obce Čachtice.
Legenda hovorí o stovkách umučených dievčat
Alžbeta Bátoriová sa vydávala ako 15-ročná. Už počas manželstva s Františkom Nádašdym, ktorý bol viac preč ako pri mladej žene, začala mučiť a vraždiť dievčatá. Ako 44-ročná ovdovela, a potom už jej sadizmus nepoznal hranice. V rokoch 1585 až 1610 umučila vyše 600 dievčat a mladých žien bez ohľadu na ich národnosť alebo pôvod. Dejiskom týchto krutých orgií boli Čachtice, ale aj ďalšie panstvá po celej monarchii. Týrala ich najrôznejším spôsobom, bičovaním, bodaním, pálením rozžeraveným železom na citlivých miestach, strhávala im nechty alebo ich nechala poliať vodou a zmrznúť. Legendy hovoria dokonca o špeciálnom mučiacom nástroji, železnej panne, ktorá prebodla svoje obete. Krv z nich mala stekať do pripraveného kúpeľa, v ktorom si grófka Alžbeta chcela navrátiť mladosť. Takýto mučiaci nástroj sa našiel v rakúskom Lockenhause, a ten v minulosti patril Bátoričke. Jej pomocníkov Ficka, Ilonu Jó a Dorotu Sentešovú popravili, Alžbeta musela zvyšok života stráviť na Čachtickom hrade. Podľa legendy ju zamurovali a nechali len úzky otvor, ktorým dostávala jesť. (mk)