Namiesto súdu bude šéfovať kolégiu

Od pondelka bude šéfovať trestnému kolégiu Najvyššieho súdu, kam sa po rokoch vracia. Jeho odchod z najvyšších funkcií v súdnictve však nemusí byť taký istý.

Štefan Harabin za tie roky ukázal, že sa tak ľahko nevzdáva a vie naplno využiť všetky zákonné možnosti voči mnohým sudcom aj voči médiám. Justíciu svojimi názormi a konaním dlhé roky rozdeľoval.

Za jeho éry čelili disciplinárnym postihom sudcovia. Ako jeden z prvých to pocítil podpredseda Najvyššieho súdu a vtedajší predseda Združenia sudcov Slovenska, už nebohý Juraj Majchrák. Toho v roku 2001, takmer po 20 rokoch na pozícii trestného sudcu, presunul do správneho kolégia, kde sa postupne ocitli viacerí muži a ženy v talároch. Na zahraničné cesty sa nedostali a boli podľa ich slov zavalení aj obrovským množstvom práce. Tú dostávali mimo elektronickej podateľne.

„S kolegami sme sa zhodli, že tieto urgentné veci budeme vybavovať všetci, ale zrazu predseda bez akéhokoľvek vysvetlenia rozhodol, že to má padnúť len na naše dva senáty. To je také kvantum práce, sústredené výlučne na nás, že je pravdepodobné, že nebudeme stíhať, vzniknú nám prieťahy, a to bude dôvod na naše disciplinárne stíhanie,“ hovorila v tom čase sudkyňa Elena Berthotyová, ktorá sa pred pár dňami stala členkou Súdnej rady. Navyše vtedy dostala na riešenie 30 vecí a zastala sa jej aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Za obchádzanie elektronickej podateľne polícia vedie trestné stíhanie.

Na sudcu Miroslava Gavalca dal Harabin podnet na disciplinárny trest za to, že Gavalec sa ešte v roku 2009 sťažoval na nesprávnom úrade na pracovné podmienky sudcov Najvyššieho súdu. Gavalec bol v tom čase hovorcom iniciatívy Sudcovia „Za otvorenú justíciu“, ktoré bolo neraz kritické voči Harabinovi. Najskôr Harabin navrhoval, aby bol Gavalec preložený na súd nižšieho stupňa, neskôr ho chcel odvolať z funkcie sudcu. Gavalec sa sťažoval na malé kancelárie, ktoré sa v lete menili na sauny, a tiež na zaťaženosť sudcov. Harabin až tento rok v máji, po jeho neúspešnej kandidatúre na predsedu Najvyššieho súdu, návrh stiahol.

Aj ďalší sudcovia si budú posledné roky dobre pamätať. Zažili zrážky z platu, mali pozastavený výkonu funkcie, čo malo pre nich značný finančný dosah. Voči sudcom Petrovi Paludovi, Anne Benešovej, Darine Kuchtovej, Jane Dubovcovej, Miroslavovi Gavalcovi, Jozefovi Kanderovi, Jurajovi Babjakovi, nebohým Milanovi Ružičkovi či Jurajovi Majchrákovi a mnohým ďalším sa viedli disciplinárne konania. Každý z týchto sudcov sa nejakým spôsobom dostal do sporu so Štefanom Harabinom alebo svedčil proti nemu. Tieto konania pritiahli aj pozornosť zahraničných diplomatov.

Svoje pôsobenie vidí úspešne

Predseda Najvyššieho súdu nepripúšťa, že by aj jeho pôsobenie v justícii malo vplyv na to, že súdnictvo si dlhodobo udržalo najnižšiu dôveryhodnosť. „Tým, čo sa nechce robiť, tí, čo majú iné záujmy, tak rozprávajú takéto hlúposti,“ povedal na poslednom rokovaní Súdnej rady, ktorú viedol ako jej predseda. Pozitívne hodnotí aj svoje fungovanie nielen na čele rezortu spravodlivosti, ale aj na Najvyššom súde. Ako vysvetlil, že keď sa v roku 2009 postavil na jeho čelo, súdne konanie trvalo štyri roky, v súčasnosti je to len rok. „To, že ma odmieta pravica a neodporúča ma ľavica, to je pre mňa vyznamenanie,“ zhodnotil pred májovou voľbou predsedu súdu kritiku politikov, ako dôkaz svojej sudcovskej nezávislosti.

Podľa združenia VIA IURIS je predseda Najvyššieho súdu významným predstaviteľom súdnictva, ktorý môže zvýšiť jej dôveryhodnosť. Preto je nevyhnutné, aby sa ním stal človek, ktorý sa okrem znalosti práva bude vyznačovať aj charakterom a morálnou integritou. Ani Harabin to nemal na pozícií šéfa Najvyššieho súdu vždy isté. V roku 2000, počas Dzurindovej vlády, čelil v parlamente odvolávaniu, a to na podnet ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Vtedy ešte predsedu Najvyššieho súdu volili poslanci, po zmene ústavy v roku 2002 ho volí Súdna rada. Podľa Čarnogurského Harabin nebol odbornou a morálnou autoritou. Parlament ho však neodvolal, a to aj vďaka hlasom poslancov z SDĽ.

Žaloba za žalobou

V roku 2000 po prvý raz zažaloval štát na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a žiadal odškodné 22 miliónov korún, no neuspel. Na Štrasburg sa obrátil aj po tom, čo dala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podnety na jeho disciplinárne stíhania. Súd v tejto veci zatiaľ nerozhodol. Aj pri nich požaduje Harabin vysoké odškodné. V Štrasburgu napadol aj rozhodnutie Ústavného súdu o peňažnom treste, a to formou zrážky vo výške 70 percent platu na jeden rok. Tento trest dostal za odmietanie kontroly ministerstva financií na Najvyššom súde.

Ústavný súd však ešte nerozhodol v ďalších Harabinových podaniach, v ktorých protestoval proti disciplinárnemu stíhaniu za to, že mal obchádzať náhodné prideľovania spisov, za mu čo hrozilo vyzlečenie z talára.

Zažaloval aj Generálnu prokuratúru za prepis nahrávky s drogovým dílerom Bakim Sadikim, ktorý potvrdil bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Krajský súd Bratislava¤I mu priklepol 150-tisíc eur, prokuratúra však podala dovolanie. Obrovské sumy vysúdil aj od médií, kde na kritické články reagoval žalobami na ochranu osobnosti. Podľa združenia Via Iuris len za pár najväčších sporov s viacerými denníkmi sa mu podarilo vysúdiť vyše 160-tisíc eur.

Harabin sa ako minister zasadil za väčšiu ochranu spotrebiteľov. Pripravil zmeny v Občianskom zákonníku, v zákonoch o dobrovoľných dražbách či spotrebných úveroch. Ich cieľom bolo posilniť postavenie dlžníkov voči veriteľom a chrániť ľudí, ktorí nesplácajú dlhy, aby neprišli hneď o byty či domy, alebo rovno o celý majetok.

Svoje skúsenosti bude môcť od pondelka zúročiť ako šéf trestného kolégia Najvyššieho súdu, kam sa po rokoch vracia. Je však možné, že o najvyšší post na tomto súde sa bude chcieť aj naďalej uchádzať. V najbližšej, septembrovej, voľbe kandidovať nemôže. Ak by v nej členovia Súdnej rady hlavu súdu nezvolili, bude sa konať tretia voľba a v tej sa už Harabin zúčastniť boja o predsedu môže.