Politika poisťovní: Na jednu ambulanciu aj 200-tisíc pacientov

V týchto dňoch ich objednávajú na október, ale aj december. Niektorým ide pritom o život. Angiologických ambulancií, ktoré by mali zmluvu so zdravotnou poisťovňou, je totiž žalostne málo. Najhoršia situácia je v banskobystrickom regióne. Na jednu ambulanciu tam pripadá viac ako 200-tisíc pacientov s ochoreniami ciev a žíl. Najlepšie je na tom Košický kraj, tam je to okolo 31-tisíc pacientov.

Na Slovensku najviac ľudí zomiera práve na choroby srdca a ciev, chronickým žilovým ochorením trpí približne polovica obyvateľov. Dlhé čakacie lehoty spôsobujú, že sa pacient môže dostať na vyšetrenie neskoro. Do ambulancií prichádza už v pokročilých štádiách ochorení, čo je v mnohých prípadoch nezvratný proces. „Neodhalia sa zúžené tepny či cievy na krčných tepnách, čo môže viesť k mozgovým príhodám, nezistia sa rozšírené brušné tepny čo môže viesť k prasknutiu a krvácaniu, čo je život ohrozujúci stav, zanášanie ciev tiež môže viesť k smrteľným pľúcnym embóliám. Najčastejšie býva zanesenie ciev v dolných končatinách, čo vedie k amputácii nôh,“ upozornil Juraj Maďarič zo Slovenskej angiologickej spoločnosti. Lekári hovoria o dramatickom náraste chorôb srdca a ciev. Nízky počet ambulancií, kde by ich liečbu hradila poisťovňa, zdá sa nik nechce riešiť. Zdravotné poisťovne tvrdia, že dodržiavajú zákon a viac zmlúv netreba. Ministerstvo zdravotníctva zákon meniť nechce. Podľa neho sú zmluvy iba v rukách poisťovní. Pacientom tak zostáva platiť si súkromníka.

Paulína z Bratislavy hovorí o zúfalej situácii. „Chcela som sa objednať u angiologičky, ku ktorej ma poslal všeobecný lekár. Tá ma odmietla prijať s tým, že majú plný stav a odkázala ma k inej, ktorá mi dala termín na október, a to som sa objednávala v máji. Napísala som mail každému angiológovi v Bratislave. Nakoniec mi jeden lekár dal skorší termín na júl. Neviem si predstaviť, čo robia iní pacienti, asi to vzdajú, hoci táto diagnóza, ak sa zanedbá, môže sa skončiť po pár rokoch aj invaliditou,“ povedala Paulína, ktorá si nevie predstaviť, ako bude pokračovať ďalej.

Špecialistov na cievy a žily je pritom dostatok. Problém je, že väčšina z nich nemá zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Podľa hlavného odborníka pre angiológiu Augustína Mistríka je na Slovensku celkovo 61 odborníkov, do konca roka ich pribudne ešte päť, čo stačí na to, aby pokryli celé územie. Na plný úväzok však funguje len dvadsiatka ambulancií. Podľa Mistríka je to málo. Ostatní lekári sú zazmluvnení len čiastočne alebo minimálne. V praxi to znamená, že lekár ordinuje napríklad iba jeden deň v týždni, prípadne iba niekoľko hodín. „Zdravotné poisťovne nejavia veľkú ochotu zazmluvniť lekárov aj vo vzdialenejších regiónoch, hoci lekár chce a má záujem. Pri tej infraštruktúre, ktorá je na Slovensku, je dostupnosť pre pacienta veľmi problematická,“ tvrdí Mistrík.

Všeobecná zdravotná poisťovňa má zmluvu s 50 ambulanciami angiológie, z nich 22 je na plný úväzok. Z 51 ambulancií má plný úväzok v Dôvere 19, Union uvádza, že na celý, respektíve väčší úväzok pracuje 20 ambulancií. Viac ich mať ani nemusia. Držia sa totiž vyhlášky ministerstva zdravotníctva o minimálnej sieti, ktorá určuje najnižší počet špecialistov na plný úväzok, s ktorými musia uzatvoriť zmluvu. Ten je podľa vyhlášky v prípade angiológie 18. Všetky tri zdravotné poisťovne preto zhodne tvrdia, že regióny majú v tomto prípade pokryté nad rámec minimálnej siete. Pacientovi, ktorý má dlho čakať, vraj vedia poskytnúť kontakt na iného dostupného lekára v regióne.

Hlavný odborník pre angiológiu Mistrík povedal, že špecialisti už ministerstvo zdravotníctva požiadali o rozšírenie minimálnej siete aspoň na 31 lekárskych miest. Rezort však zmeny vo vyhláške nechystá. Podľa jeho hovorkyne Martiny Šoltésovej ministerstvo nemá kompetencie zasahovať do zmluvných vzťahov medzi lekármi a zdravotnými poisťovňami. „Je plne v kompetencii poisťovní rozhodovať o tom, či úväzky lekárom rozšíria, alebo nie,“ podotkla Šoltésová.

Angiológov čiastočne suplujú cievni chirurgovia, tí však majú podľa Maďariča iný postoj k pacientovi než angiológ. „Veľká časť mozgových príhod súvisí so zanášaním krčných tepien, čo vie angiológ zdiagnostikovať a dokáže im včas predísť,“ vysvetlil lekár.

Štatistiky uvádzajú, že choroby srdca a ciev majú na svedomí viac ako 52 percent všetkých úmrtí na Slovensku a sú tiež najčastejšou príčinou hospitalizácií pacientov. V roku 2011 v dôsledku chorôb obehovej sústavy zomrelo viac ako 27-tisíc ľudí, z toho takmer 16 percent pred dovŕšením 65. roku života. Predstavujú sociálny i ekonomický problém, pretože až u 50 percent pacientov zostávajú po prekonanej mozgovej príhode trvalé následky. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií pri tejto diagnóze v roku 2012 bolo viac než 29-tisíc hospitalizácií. Do registra cievnych mozgových príhod bolo hlásených vyše 11-tisíc osôb, čo je o 12 percent viac ako v roku 2011.

Zdroj: Juraj Maďarič, Slovenská angiologická spoločnosť, údaje sú z roku 2011