Vlani pritom hovoril len o dobrovoľnom nástupe brancov. Ku ktorej možnosti sa minister nakoniec prikloní, by sa mal rozhodnúť do konca tohto roka.
Povinná služba bola zrušená v roku 2006 a odvtedy Slovensko využíva len sily profesionálnej armády. Tá bola podmienkou na vstup Slovenska do NATO. Glváč spolu s ministrom práce Jánom Richterom ešte vlani predstavili projekt dobrovoľnej vojenčiny, ktorý rátal s výcvikom 150 ľudí. Vojaci mali v kasárňach slúžiť šesť mesiacov za mesačný plat 250 eur v čistom. Projekt sa dodnes nepodarilo zrealizovať.
Rezort obrany pripravuje v súčasnosti Koncepciu mobilizácie, kde sa rieši aj výcvik budúcich vojakov. „Predmetná koncepcia bude obsahovať aj návrhy na riešenie problematiky brannej povinnosti, tvorby a prípravy záloh,“ odkázala hovorkyňa silového rezortu Martina Balleková. To, či sa v koncepcii uvažuje o opätovnom zavedení povinnej vojenčiny, nespresnila. Odkázala, že na návrhu koncepcie sa ešte pracuje a je predčasné hovoriť o tom, akú podobu bude mať branná povinnosť. Minister by mal dokument schváliť do konca roku 2014.
I keď civilistom zákon neukladá povinný odchod do kasární, branná povinnosť sa na nich vzťahuje. Pred odvodové komisie, ktoré rozhodujú o ich schopnosti či neschopnosti vykonávať vojenskú službu, by mali byť predvolaní len v čase hroziacej vojny či vojnového stavu. Od zrušenia povinnej vojenčiny je Slovensko v mierovom stave, odvtedy sa nekonali ani výcviky odvedených brancov.
Podľa prezidenta Zväzu vojakov SR Tomáša Šveca sa nemožno spoliehať len na profesionálnu armádu. „Pred zrušením povinnej vojenskej služby mali ozbrojené sily okolo 25-tisíc vojakov, ktorí vykonávali povinnú službu a pripravovali sa ovládať zbraň pre obranu vlasti. Dnes obranu zabezpečuje len 12-tisíc profesionálnych vojakov,“ hovorí. Ak by nastal väčší vojenský konflikt, armáda zložená z tohto počtu by podľa neho vlasť ochrániť nedokázala.
Návrat k odvodom brancov a ich vojenský výcvik aj v čase mieru sú podľa Šveca potrebné. Ak by išlo len o dobrovoľnú službu, musela by sa podľa neho týkať oveľa väčšieho počtu brancov, než sa pôvodne uvádzalo v projekte. „150 ľudí je na celkový systém zabezpečenia určite málo,“ spresnil. Počet vojakov, ktorý by postačoval, si však odhadnúť netrúfol. Úspešnosť projektu bude podľa neho závisieť aj od toho, koľko by dobrovoľníci zarobili. Po absolvovaní polročného výcviku by mali byť zaradení do vojenských záloh a priebežne chodiť na výcviky. V prípade hroziacej vojny by potom mohli okamžite nastúpiť k armáde.
Švec však uprednostňuje zavedenie povinnej služby. Dodal, že sa jej netreba báť. „Väčšina starších ročníkov, ktorých zastihla, spomína na život v kasárňach len v dobrom. U mladých v období dospievania skvalitnili disciplínu a morálku, čo dnes mnohým chýba,“ dodal.
Matúša (30) z Bratislavy povinná služba podľa jeho slov „našťastie obišla“. Vojenčina ho totiž vôbec nelákala. Práve v čase, keď bol v druhom ročníku na vysokej škole, sa rozhodlo o jej zrušení. To, že by začala u nás zasa platiť, si dnes už predstaviť nevie. „Na druhej strane si myslím, že každý by mal absolvovať aspoň základný vojenský výcvik. Niečo na spôsob základného tréningu ako niekdajšie branné cvičenia by mladej generácii určite nezaškodilo,“ vraví. Jeho otec sa kedysi profesionálne venoval výcviku brancov a veľa z jeho poznatkov sa na neho nalepilo. Dnes to vníma ako veľkú devízu.
V Českej republike sa chystajú odvody brancov obnoviť. Ministerstvo obrany dokončuje novelu branného zákona, ktorá by štátu umožnila aj v čase mieru nariadiť odvody brancov a ich povinný vojenský výcvik.