Jeho predseda Emil Machyna verí, že novou úpravou, ktorá okrem iného zavádza princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry, sa zlepšia podmienky agentúrnych zamestnancov. Ako tvrdí, v súčasnosti sa ľudia takýmto spôsobom zamestnávania skôr ovládajú ako riadia, dôležitý je len biznis a človek je na poslednom mieste. „My nie sme proti flexibilite, ale za flexibilitu, kde zamestnanec má určité právomoci a dostane to, čo mu podľa zákona prináleží. Rovnaký plat, rovnaké podmienky, všetko to, čo má aj kmeňový zamestnanec,“ povedal Machyna.
Ako však tvrdí, v súčasnosti sa agentúrnym zamestnávaním na Slovensku nerieši flexibilita, ale len znižovanie nákladov. Podotýka, že v iných krajinách, kde takáto forma zamestnávania funguje už desaťročia, je agentúrny zamestnanec drahší, práve pre flexibilitu, ktorá sa berie ako pridaná hodnota. „Neskutočne sa zneužíva sociálne postavenie ľudí v daných regiónoch, kde agentúrni zamestnanci sú verbovaní a kde sa zamestnávajú,“ podotkol Machyna s tým, že v súčasnosti sa zákon obchádza, ako sa len dá. Tvrdí, že to okrem iného má negatívny dopad aj na štátny rozpočet, mesačne až 8 mil. eur, keďže agentúrni zamestnanci majú len minimálnu mzdu, ostatné peniaze dostávajú na ruku. Pripomína i to, že pracovné zmluvy sa uzatvárajú na dobu určitú, a to počas zákazky zamestnávateľa, pracovník tak nikdy nevie, kedy skončí, a to všetko bez nároku na odstupné. „Toto jednoducho nefunguje v iných krajinách,“ povedal predseda OZ KOVO.
Je presvedčený, že agentúry, ktoré chcú robiť svoju prácu seriózne, tak ako je to napríklad v Rakúsku či Nemecku túto novelu zákon prijmú. Odborári by oproti návrhu ministerstva práce uvítali aj stanovenie maximálneho podielu agentúrnych zamestnancov vo firme na 25 percent. V niektorých sektoroch aj o polovicu menej. Nateraz sa takéto kvóty snažia dohadovať aspoň v kolektívnych zmluvách. Na Slovensku je v súčasnosti podľa údajov OZ KOVO približne 70 tisíc agentúrnych zamestnancov.
Jednou zo zmien, ktoré navrhuje ministerstvo práce, bude zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka. Zaviesť by sa mala tiež prezumpcia dočasného pridelenia. Tá má spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi. Ďalšia zmena spočíva v tom, že miesto výkonu zamestnania v pracovnej zmluve bude musieť byť totožné s miestom pridelenia zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje zakázať ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia, ako aj obmedziť maximálnu dĺžku dočasného pridelenia a počet opätovných pridelení u toho istého užívateľského zamestnávateľa. Zmeny plánuje rezort práce na začiatok budúceho roka.