O navýšenie počtu prvákov v triede na 28 sa ministerstvo pokúšalo pred rokom, po kritike učiteľov od toho ustúpilo. Teraz pripravilo návrh zásad zmien zákonov, ktoré okrem iného menia financovanie škôl a ktoré má denník Pravda k dispozícii. Či nové návrhy nakoniec ministerstvo dovedie aj do praxe, nie je isté. Po júnovom sneme strany Smer by totiž malo prísť k rekonštrukcii vlády. Ministra školstva Dušana Čaploviča by podľa informácií Pravdy mal nahradiť štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini.
Psychológovia návrat k myšlienke zvyšovania počtu detí v triedach odmietajú. „Prvá trieda je veľmi dôležitá. Z rôznych výskumov a prieskumov vychádza, že deti majú problém čítať a písať, čo sú základné zručnosti. A keď sa to nenaučia pri štarte do školského sveta, tak v ďalších ročníkoch je ťažké byť úspešný,“ hovorí detská psychologička Eva Smiková. Aj preto je podľa nej lepšie, ak má učiteľ v prváckej triede viac priestoru na venovanie sa deťom a rešpektovanie ich individuálneho tempa učenia sa. Prvá trieda je podľa nej dôležitá preto, aby sa dieťa naučilo učiť, žiť s kolektívom, čítať a písať.
Samotné ministerstvo školstva návrhy, ktoré dalo profesijným združeniam, zatiaľ nekomentuje. „Keďže spomínané zákony sú v súčasnosti predmetom diskusie s partnermi a návrhy ešte nie sú ani spracované do paragrafového znenia, v tejto chvíli je predčasné vyjadrovať sa k detailom,“ uviedol v stanovisku tlačový odbor rezortu školstva.
Prečítajte si glosu Martina Krna Račí krok.
Miroslav Sopko zo Slovenskej komory učiteľov upozorňuje, že za zvyšovaním počtu žiakov v triedach je snaha štátu o ušetrenie financií a rušenie škôl s malým počtom žiakov. „Ak sa však pôjde len po čisto ekonomickom pohľade, teda, že zvýšime počet žiakov v triedach, ušetríme a nedáme servis asistentov na školách pre deti, nebude to mať želaný efekt a situácia sa môže ešte zhoršiť,“ hovorí Sopko.
Koľko peňazí sa rušením malých škôl ušetrí, je tiež podľa neho otázne. „Nepoznám nijaké analýzy toho, ako sa bude riešiť dochádzanie žiakov z tých škôl, ktoré budú zrušené, koľko bude stáť zabezpečenie školských autobusov a podobne. Každý takýto krok, ktorý má racionálny základ, by podľa nás mal vychádzať zo zodpovednej analýzy, aké sú skutočné dopady,“ zdôrazňuje Sopko.
Časť učiteľov však žiadala, aby prvácke triedy boli rovnako veľké ako druhácke či štvrtácke. „Sami sme navrhovali, aby bol rovnaký počet žiakov vo všetkých triedach prvého stupňa,“ hovorí Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Z organizačných dôvodov aj z hľadiska detského kolektívu je podľa nej lepšie, ak sa deti hneď po prvej triede nemusia spájať do väčších tried. Ak je totiž v súčasnosti na prvácku triedu maximum 22 žiakov a ďalšie triedy prvého stupňa majú mať najviac 25 žiakov, často to znamená, že v druhom ročníku sa triedy spájajú. Navrhnutých najviac 25 žiakov na triedu prvého stupňa považuje za kompromisné riešenie. „Nie je to najideálnejšie, ale boli už počty 34 žiakov,“ dodala Petáková.
Riaditeľka Základnej školy J. A. Komenského v Bratislave Tatiana Kizivatová hovorí, že aj pri terajšom systéme financovania škôl podľa počtu žiakov vytvárajú prvácke triedy tak, aby aj v ďalších ročníkoch trieda pokračovala spoločne. Ak by však bolo financovanie škôl nastavené podľa tried, potom by podľa nej bolo vhodnejšie, ak by sa maximálny počet žiakov v triedach znížil. Pripomína, že pribúda žiakov s poruchami učenia a správania a školám chýbajú asistenti učiteľov. „Aj ja budem žiadať o asistenta, od septembra budeme mať žiaka s vážnym postihnutím. Ak financie na asistenta nedostaneme, budeme musieť požiadať rodičov, aby dieťa dali do špeciálnej školy,“ povedala Kizivatová.
Na tom, že v školách pribúdajú deti s poruchami učenia a správania sa zhodnú takmer všetci oslovení učitelia. A zdôrazňujú, že v nich chýbajú asistenti učiteľov, špeciálni pedagógovia, psychológovia. „U nás sa argumentuje tým, že v iných krajinách je v triedach viac žiakov. Ale ak sa spomína zahraničie, kde sú väčšie triedy, zabudne sa povedať, ako majú tieto školy zabezpečený servis priamo na školách, či už špeciálnych pedagógov, alebo školských psychológov,“ poukazuje Sopko. Petáková uvádza príklad z návštevy vo Veľkej Británii. „V triedach mali síce 28 aj 32 žiakov, ale v tej triede boli traja pedagógovia. Jeden učiteľ a dvaja asistenti,“ spomína.
Rezort školstva si nutnosť asistentov učiteľov v školách uvedomuje. V pripravovanej novele chce upraviť ich postavenie tak, že ich fungovanie na škole, kde sú deti so špeciálnymi potrebami, by malo byť povinné, nemala by to byť len „možnosť“. Má to však jedno „ak“ – „ak na túto pozíciu budú zabezpečené v štátnom rozpočte potrebné finančné prostriedky“.
K obsahu návrhov, ktoré ministerstvo pripravilo, sa vyjadrí až po ich predložení do medzirezortného pripomienkového konania, čo by malo byť na jeseň tohto roka. Chystané zmeny v školskom zákone a vo financovaní škôl sa pritom plánujú k septembru roku 2015.