Foto: Robert Hüttner, Pravda
Prečo podnikatelia žiadajú vyhodnocovanie účinkov pripravovanej legislatívy?
Legislatíva sa mnohokrát prijíma bez ohľadu na to aké sú jej zamýšľané a nezamýšľané dosahy na podnikateľské prostredie, ekonomiku. To je jedna z oblastí, kde má štát veľmi veľké rezervy a rezorty by sa mali reálne zaoberať odporúčaniami OECD. Nie je to len iniciatíva zamestnávateľov, ale samotná OECD presadzuje tvorbu legislatívy tak, aby sa paralelne vyhodnocovali aj dosahy zamýšľanej legislatívy.
Ako by to malo vyzerať v praxi?
Princípy hodnotenia dosahov regulácie sú také, že tvorca legislatívy skôr, ako začne formou zákona upravovať nejakú oblasť života, mal by si najskôr analyzovať, či je vôbec potrebné príslušnú legislatívu prijať. Ak dôjde k záveru, že ju treba prijať, potom je potrebné zhodnotiť, v akom rozsahu a prijímať ju tak, aby mala čo najmenšie sprievodné negatívne dosahy na podnikateľské prostredie. Po prijatí legislatívy je potrebné ju vyhodnocovať, či spĺňa daný účel a na základe toho prijímať aj príslušné opatrenia.
Prekáža vám príliš veľa legislatívy?
Na Slovensku bojujeme s veľkým množstvom legislatívy, ktorá je často neprehľadná, sťažuje podnikanie a vytvára ďalšie dodatočné náklady. V niektorých krajinách bol už zavedený princíp One in – one out, teda, že ak sa prijíma nová norma, mala by byť vykompenzovaná tým, že iná norma bude vypustená. A je tu aj otázka zavedenia Sunset clauses – teda, že každá nová regulácia má v sebe obsahovať pravidlo o periodickom hodnotení jej účinnosti. Ak sa prijme, mala by sa pravidelne vyhodnocovať, či je ešte potrebná. Ak daný problém zanikol, alebo ak sa ukázala nepotrebnosť či neúčinnosť regulácie, mala by byť vypustená. Legislatíva by mala byť zrozumiteľná. Zoberte si Zákonník práce. Má viac ako 250 paragrafov, ktoré nemajú šancu poznať zamestnanci, ktorých sa týka, ale tieto paragrafy vám nevymenuje ani najlepší personalista. Vyzná sa v ňom možno niekoľko právnikov. Zákonník práce by mal byť pritom jasný, zrozumiteľný, oveľa kratší, menej zložitý. Nemá slúžiť pre právnikov, ale pre bežných ľudí, zamestnancov.
Ako to funguje v iných štátoch?
Príkladov dobrej tvorby zákonov je v rámci EÚ veľa. U nás je závažný problém prepisovanie európskych noriem v oveľa prísnejšej forme, ako to žiada samotná EÚ. Na toto má napríklad Veľká Británia svoje pravidlá, ktoré hovoria o tom, ako majú ministerstvá postupovať. Princíp je jednoduchý. Legislatíva sa má prijímať tak, aby čo najviac vyhovovala krajine, inými slovami, čo najmenej poškodzovala podnikateľské prostredie. U nás ideme často opačným trendom, ešte sami seba poškodzujeme prísnym výkladom európskej legislatívy.
Myslíte na zákon o ochrane osobných údajov, ktorý ste kritizovali za to, že je prísnejší ako smernica EÚ?
Napríklad. Ale je veľa ďalších príkladov. Je veľa legislatívy, ktorá je možno aj dobre mienená, ale zbytočne administratívne zaťažuje firmy. Ak by sa v čase, keď sa prijímala, hodnotili dosahy, po nadobudnutí účinnosti by nevznikali problémy. Ďalší dobrý príklad tvorby zákonov je aj vo Švédsku. Tam majú nezávislý poradný orgán vytvorený spolu so zamestnávateľmi a vládou, ktorý hodnotí dosah každej legislatívy. Aj keď je to poradný orgán, je rešpektovaný, a keď vyriekne na nejaký zákon názor, že jeho účinky budú veľmi negatívne, zákon nie je prijatý.
Pripomienkové konanie k pripravovanej legislatíve teda nestačí?
Ako sociálny partner sme povinným pripomienkujúcim subjektom, subjekty sú povinné nás oslovovať. Problémom je, že naše pripomienky, ktoré smerujú k tomu, aby sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, sa často neberú do úvahy. Ale štát tým škodí sám sebe. Pretože, keď sa zhoršia podmienky podnikateľského prostredia, sú aj nižšie príjmy v oblasti daní, odvodov a podobne.
Pomohlo by posilňovanie analytických centier pri ministerstvách?
V budovaní analytických kapacít v rámci rezortov rozhodne treba pokračovať. Na druhej strane je dôležité, aby sa to prejavilo aj v konkrétnych výsledkoch a vo vyššej kvalite predkladanej legislatívy, lebo to je ich zmyslom. Ale to sme, žiaľ, zatiaľ nezaznamenali. Podporujeme budovanie kapacít na analýzu dosahov legislatívy, ale za predpokladu, že sa to aj prejaví vo výslednej kvalite danej legislatívy.
