Kam sa posunula slovenská politika, keď metódou práce je detektor lži?
Ak riešenie sociálno-ekonomických a politických agend nahradíme inscenáciou udalostí a umelým vyvolávaním pozornosti prostredníctvom škandálov, tak prechádzame z roviny štandardnej politiky k politike PR technológií typu strany Obyčajní ľudia.
Radoslav Procházka má ponuku ísť do televízie a na detektore lži odpovedať na otázky o financovaní svojej prezidentskej kampane. Je správne, aby pristúpil na takúto televíznu šou?
Nie je to správne. Politik Procházka upozorňuje verejnosť, že bol na ňom spáchaný pokus o politický atentát, ale tým, že sa bezprostredne zúčastňuje na inscenáciách politických udalostí, sám seba, svojich spolupútnikov a svoju novozaloženú stranu mení na komparz politického škandálu, ktorý režíruje Igor Matovič. Radoslav Procházka by sa mal konečne podujať na predstavenie vlastnej agendy, ktorá by opodstatnila všetky tie nádeje, ktoré v ňom vidia budúcnosť stredopravej scény, inak hry Matoviča môžu znamenať pre Procházku a jeho stranu Sieť predčasnú politickú smrť.
Poslanec Matovič tvrdí, že má nahrávku, na ktorej má Procházka ponúkať platbu za inzerciu bez dokladov. Mal by ju Matovič zverejniť hneď a nevyčkávať, ako sám hovorí, ako zareaguje verejná mienka?
Pán Matovič si pletie poctivé politické remeslo s technikami kúzelníka, pre ktorého je parlament a stranícko-politická scéna iba aréna na predvádzanie hókusov-pókusov s politicko-morálnymi hodnotami.