Zrejme sa pritom bude môcť opierať o stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu. Ten nesúhlasil so sťažnosťou skupiny poslancov, ktorí namietali, že už terajšie nižšie možné príspevky na prevádzku súkromných a cirkevných materských škôl, základných umeleckých škôl, školských klubov, či jedální a internátov, je diskriminačné.
Zámery ministerského zákona o financovaní má denník Pravda k dispozícii. Z nich vyplýva, že zmenu rezort nechystá pri cirkevných školách. Tie na štátnych peniazoch ukrátiť neplánuje. Dôvodom je zmluva s Vatikánom, ktorá cirkevnému školstvu zabezpečuje špeciálnu ochranu, čo znamená rovnaké peniaze ako verejnému. Vatikánska zmluva je nevypovedateľná a stojí nad našimi zákonmi. „Hlavným dôvodom je, že tu je situácia komplikovanejšia vzhľadom na existenciu Medzinárodnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a na Dohodu medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, podľa ktorých musia byť cirkevné školy financované rovnako ako štátne (verejné) školy,“ uvádza sa zámeroch pripravovaného zákona.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Vitajte v Absurdistane!
Ministerstvo svoje zámery zatiaľ nekomentuje, vyjadrí sa až po predložení zákona do pripomienkového konania, čo by malo byť na jeseň. Zatiaľ tiež neodpovedá na otázku, ako verdikt ústavného zákona ovplyvní prípravu nového zákona o financovaní škôl. „Ministerstvu zatiaľ nebolo doručené oficiálne znenie odôvodnenia nálezu Ústavného súdu,“ uviedol tlačový odbor rezortu.
Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva je na Slovensku 156 súkromných a cirkevných základných škôl, kde chodí približne šesť percent žiakov, čo je vyše 27-tisíc žiakov. Na neštátnych gymnáziách je približne každý piaty gymnazista – vyše 12-tisíc na cirkevných a takmer 4-tisíc na súkromných. Na neštátnych stredných odborných školách je približne 12 percent stredoškolákov.
Súkromné školy návrh ministerstva považujú za diskriminačný. Tvrdia, že ak sa zrealizuje, nezostane im nič iné, len zvýšiť poplatky rodičom alebo zatvoriť školské brány. „Nás by zníženie dotácie zlikvidovalo,“ hovorí riaditeľ súkromnej základnej školy v Banskej Bystrici Aleš Štesko. Školné majú 25 eur na mesiac, a ak by dotácia klesla o jednu tretinu, ako ešte na jeseň avizoval rezort školstva, rodičia by museli platiť aspoň 100 eur mesačne. „A to si nemôžu dovoliť,“ hovorí Štesko.
„Ak by sa príspevok od štátu znížil, bolo by to pre nás neúnosné, možno likvidačné. V našom regióne rodičia nemajú také možnosti ako v Bratislave. Lákame ich na kvalitu, individuálny prístup, keďže máme triedy s malým počtom žiakov. Po znížení dotácií by sme museli zvýšiť poplatky a polovica rodičov by od nás zobrala deti,“ hovorí riaditeľka súkromnej základnej školy v Žiline Zuzana Oleárová. Škola má teraz poplatok 77 eur na mesiac na jedno dieťa, v prípade dvoch je to 64 eur.
Predsedníčka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková zdôraznila, že nie je žiaden dôvod, aby istá časť škôl mala iné financovanie. „Nie je racionálny dôvod odňať z príspevku jednej skupine žiakov len preto, že navštevujú školu, ktorú zriadil súkromný zriaďovateľ. Ministerstvo ako dôvod uvádza, že štát si službu u súkromných škôl neobjednal. Ale to nie je pravda, pretože súkromné školy boli zaradené do siete škôl ministerstva školstva a poskytujú vzdelávanie na základe školského zákona, rovnocenné so školami, ktoré sú zriadené štátom,“ pripomenula Repčíková.
Fakt, že pri cirkevných školách o krátení financií rezort školstva pre zmluvu s Vatikánom neuvažuje, podľa nej svedčí o nekoncepčnom prístupe. „Znamená to, že v tomto zámere nie je nejaké koncepčné systémové riešenie spravodlivé voči všetkým. Ide o to, kto má v tej vojne argumentov lepší výklad. Ale ministerstvu nezáleží na žiakoch a deťoch, ktoré sa vzdelávajú,“ vraví Repčíková.
Ján Horecký, predseda Združenia katolíckych škôl Slovenska, priamo nereagoval na to, či je správne, aby sa vo financovaní urobil rozdiel medzi súkromnými a cirkevnými školami. „Áno, cirkevné školy dostanú plný príspevok, pretože podľa mňa, a som rád, že to vidí aj ministerstvo tak, robíme službu špecifickým spôsobom, ale tú istú ako štátne školy. Nerobíme ju horšie. Z pohľadu ekonóma je jedno, či je škola štátna, alebo cirkevná a malo byť jedno, či je aj súkromná,“ dodáva.
Pripustil, že katolícke cirkevné školy chráni pred znižovaním príspevkov Vatikánska zmluva. „Máme zmluvu, ktorá je nad štátnym právom. Ale normálnym ľuďom nejde o to vyboxovať si diplomatickou alebo inou cestou to, čo veríte, že je dobré si presadiť. Hovorím ako otec, učiteľ, ktorému nie je ľahostajná táto krajina a vnímam to tak, že veľkou úlohou školstva je pripraviť ľudí na život v tejto krajine a odovzdať im ju. A treba sa pozrieť, kto to robí dobre a za akých podmienok,“ podotkol.
Krátenie financií by sa nemalo týkať ani firemných odborných škôl. „Tie majú paradoxne viac peňazí ako napríklad súkromné gymnáziá. Štát tiež hovorí, že bude mať ešte ďalšie kritériá. Akoby štát povedal, že aj medzi súkromnými školami bude selektovať, ktorým dá alebo nedá menej,“ poukázala Repčíková.
O akú časť by sa príspevky súkromným školám mali znížiť, zatiaľ nie je jasné. V zámeroch, ktoré dostali profesijné združenia na pripomienkovanie, tento údaj nie je uvedený. Rozhodnutie Ústavného súdu si zástupcovia súkromných škôl chcú po zverejnení odôvodnenia rozhodnutia preštudovať. „Ešte sme nemali možnosť oboznámiť sa s argumentmi, ktoré súd mal. Ale už to, že existuje aj vyjadrenie jednej zo sudkýň, ktorá vyjadrila iný názor na odôvodnenie rozhodnutia svedčí o tom, že posudzovať túto situáciu nie je jednoduché a sú na ňu rôzne názory,“ upozorňuje Repčíková.
Na súd sa v roku 2012 obrátili poslanci opozície, ktorí namietali, že cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy či školské kluby majú nárok len na 88 percent z toho, čo obec pridelí verejným. Súd rozhodol, že takéto financovanie diskriminačné nie je. Či sa bude dať jeho rozhodnutie aplikovať aj na základné školy a stredné školy, sa vo štvrtok oslovení ústavní právnici nechceli vyjadriť. Odôvodnili to tým, že počkajú, kým bude zverejnené odôvodnenie.