Verejnými sa pritom stali len v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Odborníci sa v reakciách na túto zmenu rozchádzajú. Niektorí to hodnotia ako krok späť, iní, naopak, hovoria, že je jedno, či je voľba tajná, alebo verejná.
Ak zákon podpíše prezident, tajnými sa stanú hlasovania o predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu a predsedovi a podpredsedovi Súdnej rady. Verejnosť sa tiež nedozvie, kto a ako hlasoval o návrhoch na vymenovanie a odvolávanie sudcov, sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch či ako volili členov a predsedov disciplinárnych senátov. Tajný bude aj návrh kandidátov na funkciu sudcov, ktorých vymenúva prezident. Pritom bez schválenia Súdnej rady sa nikto nemôže stať sudcom.
Posledná verejná voľba v Súdnej rade tak bola v máji v Sobranciach. Známe boli počty hlasov, aké dostali jednotliví kandidáti na predsedu Najvyššieho súdu, aj mená členov rady, ktorí za nich hlasovali. Toto sa v septembri skončí.
Zavedením tajného hlasovania sa podľa združenia Via Iuris zhorší stav súdnictva. O dôležitých personálnych otázkach v justícii sa totiž bude rozhodovať za zatvorenými dverami. Právnička Eva Kovačechová spolupracujúca so združením hovorí, že tajné hlasovanie v Súdnej rade spôsobí, že jej členovia sa opäť úspešne vyhnú verejnej kontrole.
Upozornila na fakt, že Súdna rada ešte v októbri 2012 vytvorila komisiu, ktorá mala pripraviť kritériá na rozhodovanie o personálnych otázkach, no dosiaľ o nich ani nediskutovala, ani nehlasovala. „V personálnych otázkach Súdna rada rozhoduje výlučne subjektívne, bez existencie objektívnych, transparentných a jednoznačných kritérií. Je to skôr o osobných preferenciách členov rady,“ myslí si Kovačechová.
Prečítajte si k téme aj komentár Petra Javůrka Verejne či tajne?
O opaku je presvedčený bývalý podpredseda Ústavného súdu a bývalý člen Súdnej rady Eduard Bárány. „Takáto prax sa osvedčila po desaťročia. Je to dobré pre obe strany. Nikto nevie, za koho kto hlasoval, ani tí, o ktorých hlasovali, ani tí, ktorí volili,“ uviedol Bárány.
Sudcovia prídu od septembra tiež o viaceré výsady. Nebudú mať tak ako dnes trestnoprávnu imunitu, zvýši sa aj ich priama zodpovednosť za škody, ktoré spôsobia. Ak Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd skonštatujú prieťahy v konaní, časť spôsobenej škody bude sudcovi zosobnená.
Zvýši sa tiež kontrolný mechanizmus pri práceneschopnosti sudcov aj prokurátorov. Sociálna poisťovňa bude povinná na požiadanie predsedu súdu alebo šéfa prokuratúry preveriť zdravotný stav sudcu či prokurátora, ktorý je práceneschopný. Sudcom a prokurátorom totiž štát plne uhrádza péenku.
Sprísnia sa aj podmienky pri vyplácaní 13. a 14. platov sudcom a prokurátorom. Počet dní, ktoré musia odpracovať na to, aby im vznikol nárok na tieto platy, sa zvýši z dnešných 75 dní za každého pol roka na 90 dní. Zároveň sa posilnia právomoci predsedov súdov. Možnosť práce doma by mali povoľovať sudcom oni, a to len výnimočne.
Takmer 1 400 sudcov sa musí tiež pripraviť, že od októbra začnú vypĺňať bezpečnostné dotazníky a časť ich súkromia prestane byť pre tajné služby a políciu tabu. Všetkých sudcov, aj tých, ktorí sa do talára len chystajú, totiž čakajú previerky spoľahlivosti. Národný bezpečnostný úrad bude mať 15 mesiacov na to, aby ich preveril a vyhodnotil a závery pošle Súdnej rade.
Tá rozhodne za zatvorenými dverami s účasťou dotknutého sudcu, či je bezpečnostne spoľahlivý. Rozhodnutie Súdnej rady okrem sudcu dostane aj minister spravodlivosti. Sudca sa proti nemu môže odvolať na Ústavný súd. Konečné slovo o jeho osude bude mať prezident.
Zmeny v justícii od septembra
- všetci sudcovia budú musieť prejsť tzv. sudcovskými previerkami spoľahlivosti
- ak nimi neprejdú, budú z funkcie sudcu odvolaní disciplinárnym senátom
- proti jeho rozhodnutiu môžu podať sťažnosť na Ústavný súd
- prídu o trestnoprávnu imunitu
- vzniesť obvinenie voči sudcovi bude môcť len prokurátor Generálnej prokuratúry, nie ako dnes policajný vyšetrovateľ po súhlase Ústavného súdu
- predsedom Súdnej rady už nebude predseda Najvyššieho súdu
- predseda Súdnej rady sa bude voliť po novom, navrhnúť ho môžu najmenej traja členovia Súdnej rady z jej 17 členov
- ak zvolia za predsedu Súdnej rady sudcu, ten si bude musieť pozastaviť výkon funkcie, jeho plat bude vyše 2 800 eur
- členovia disciplinárnych senátov budú dostávať mesačné odmeny 44 eur, predsedovia senátov 66 eur
- predĺži sa funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov
- sprísnia sa podmienky na vyplácanie 13. a 14. platu, sudcovia ho nedostanú automaticky
- predseda súdu bude môcť spolu so Sociálnou poisťovňou kontrolovať, či je sudca na péenke skutočne práceneschopný
- súhlas na prácu doma udelí predseda súdu len vo výnimočných prípadoch
- sudcovia budú pri subjektívnom pochybení platiť sťažovateľom tzv. regresnú náhradu
(vv)
O pohovoroch s Kiskom zatiaľ hovoriť nemôžu
Na informácie o tom, ako vyzerali pohovory kandidátov na sudcov Ústavného súdu pred poradným výborom a prezidentom Andrejom Kiskom, si budeme musieť ešte počkať. Prítomní kandidáti sa s Kiskom dohodli, že priebeh pohovoru nebudú zverejňovať do konca budúceho týždňa. Vtedy by už malo byť známe, ktorých troch sudcov Kiska do funkcie vymenuje.
Na stredajšie stretnutie sa dostavili len piati kandidáti zvolení parlamentom, Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Duriš, Eva Fulcová a Juraj Sopoliga. Chýbal predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai. Oficiálny dôvod jeho neúčasti nie je zatiaľ známy, mohla ju však spôsobiť dovolenka, počas ktorej nemal možnosť si vyzdvihnúť pozvánku. Tú kandidátom posielali podľa poradcu prezidenta Rada Baťa minulý týždeň v stredu. V rovnaký deň Kiska rozhodol aj o zriadení poradného výboru na preskúmanie vhodnosti kandidátov.
Hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Galová dôvod neprítomnosti Volkaia nevysvetlila. Odkázala len, že je na dvojtýždňovej dovolenke a vyjadrí sa až po príchode. To, či na nej bol už v čase rozposlania pozvánok, a preto sa na stretnutie neprišiel, nespresnila.
Dvaja z prítomných kandidátov, ktorí nechceli byť menovaní, pre Pravdu prezradili o priebehu pohovorov kvôli dohode s Kiskom len čiastkové informácie. Individuálny pohovor trval zhruba hodinu a okrem výboru sa na ňom osobne zúčastnil aj Kiska. Pohovor sa týkal len zisťovania odbornosti kandidátov. To, prečo Volkai neprišiel, si tiež nevedeli vysvetliť.
(lu, vv)