Práve tohtoročným mottom pochodu bolo „Poď von s rodinou“, čím organizátori reagovali na zmenu Ústavy SR, ktorá začne onedlho privilegovať len jeden typ zloženia rodiny. Podľa riaditeľky PRIDE-u Romany Schlesinger bol toto jeden z najúspešnejších ročníkov, ak nie najúspešnejší.
Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa v sobotu zišli približne dve tisícky ľudí, k čomu prispelo zrejme aj dobré počasie. V dave bolo vidieť viaceré dúhové vlajky, ľudí vo farebnom dúhovom oblečení, ale aj mnohé transparenty s nápismi ako napríklad „Transfóbia vážne škodí vám a ľuďom okolo vás“, „Transpráva sa ľudské práva“ alebo „Rôznorodosť je krásna“. Po celý čas na podujatie aj pochod cez bratislavské Staré mesto dozeralo množstvo policajtov, pochod bol tak pokojný a zaobišiel sa bez problémov. Dav na námestí zabávali aj hudobní hostia, vystúpili skupiny Dreamfield či King Shaolin.
Bratislavčanke a matke dvoch detí Viere Böttcher (41) robila na akcii spoločnosť aj dcérka. „Nerozumiem ľuďom z tradičných rodín, ako plánujú vysvetliť svojim deťom, keby raz zistili, že patria k sexuálnej menšine, že žijú v krajine, kde ich osobnosť, dôstojnosť a životné plány sú nielenže nerešpektované, ale dokonca by sa mali za ne hanbiť,“ povedala.
Katarína Tooquet Jaremová (32) prišla podporiť práva menšín aj s manželom Belgičanom a dvoma malými deťmi v kočíkoch. „Rozhodli sme sa prísť preto to, aby naše deti žili v tolerantnej krajine. Treba rešpektovať ľudí, čo chodia do kostola, rovnako ako tých, ktorí chcú žiť s človekom rovnakého pohlavia,“ vysvetlila.
Samotný pochod centrom mesta si už účastníci naplno užívali. Stovky ľudí mávali vlajkami, tancovali a prejavovali hrdosť na svoju sexuálnu orientáciu. Podporiť ho prišli aj gejovia z Prahy. „Do Bratislavy som prišiel, lebo oblasť práv homosexuálov je tu v plienkach. Na pražský gay Pride napríklad nechodím, tam je to rozbehnuté dobre, ale tu to musíme podporiť,“ konštatoval Michal (24). Podľa vlastných slov je odhodlaný prísť aj na budúci rok. Českým homosexuálom totiž záleží na tom, aby sa táto menšina nestretávala s predsudkami ani v iných krajinách. A Slovensko má podľa neho za liberálnejším Českom v tomto smere čo doháňať.
Hoci posledné udalosti v oblasti ľudských práv pre sexuálne menšiny sa nevyvíjajú dobre, Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv zostáva optimistom. „Zmena ústavy je Damoklovým mečom nad LGBTI menšinou a bolo to tu cítiť. Táto zmena však prišla aj preto, že sexuálne menšiny sa začali v posledných rokoch emancipovať. Dôkazom je aj piaty ročník Pridu,“ vysvetlil ľudskoprávny expert, ktorý dosiaľ žiadny ročník nevynechal. Stúpajúca akceptácia homosexuálov v našej spoločnosti sa podľa neho nedá zastaviť, preto odhaduje, že o pár rokov bude dodatok v ústave zrušený. Jeho svetlú prognózu do budúcnosti podporujú aj nedávne udalosti v zahraničí. Zákony v prospech LGBTI komunity sa totiž menili napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii či v Španielsku.
Dúhový PRIDE prišli podporiť tiež viaceré osobnosti, nechýbala medzi nimi verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská či europoslankyňa Ulrike Lunaček a spisovateľ Michal Hvorecký. Na pódium sa postavil aj primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik. „Prišla som práve preto, že jedna časť spoločnosti ťahá za kratší koniec povrazu a úlohou verejného ochrancu práv je sa stavať na stranu slabších,“ povedala ombudsmanka Jana Dubovcová. Ako dodala, práve to spoločenstvo, ktoré sa dnes zišlo, už niekoľko rokov bojuje za uznanie svojho postavenia, za uznanie svojich partnerstiev a aj spôsobu svojho života, či za akceptovanie tohto ich spôsobu života spoločnosťou. „A práve preto, že sa toho zatiaľ nedočkali a práva pritom patria všetkým rovnako, sa musím postaviť na ich stranu a zabojovať za nich,“ doplnila.
Polícia počas pochodu za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí v Bratislave zadržala celkom sedem ľudí, ktorí sa pokúsili narušiť priebeh podujatia. Samotné zhromaždenie ľudí ako aj pochod sa však podľa hovorcu bratislavských policajtov Michala Szeiffu zaobišli bez incidentov. „Nezaznamenali sme mimoriadne narušenia verejného poriadku,“ dodal Szeiff. Na už tradičné podujatie s názvom Dúhový PRIDE v sobotu dozeralo viac ako 300 policajtov z poriadkovej, dopravnej aj kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Pride predstavil dúhový článok ústavy
Na tohtoročný sprievod inakosti pozývali organizátori všetky rodiny. Dúhový Pride, ktorý sa koná v Bratislave v sobotu, je reakciou LGBTI (lesieb, gayov, bisexuálnej, transrodovej/transexuálnej, intersexuálnej) komunity a ich sympatizantov na zmenu ústavy, ktorá chráni manželstvo medzi mužom a ženou. V päťročnej histórii tejto akcie prvý raz témou pochodu nebude len zrovnoprávnenie sexuálnych menšín.
Novela ústavy prešla parlamentom začiatkom júna. Podľa nej je manželstvo jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou a Slovensko má manželstvo všestranne chrániť a napomáhať jeho dobro. Pôvodné znenie hovorilo, že zákon chráni manželstvo a rodičovstvo. Poslanci tak zmenou zabezpečili väčšiu opateru zo strany štátu zosobášeným párom oproti iným typom partnerstiev. Aktivisti to považujú za krok späť.
„Cítime, že v tom nie sme sami. Zmena ústavy zasahuje nielen LGBTI ľudí, ale aj iné typy rodín. Zároveň si uvedomujeme, že veľa heterosexuálnych rodín, ktoré spĺňajú požiadavku ústavy, nesúhlasí s tým, aby mali takéto postavenie,“ hovorí Romana Schlesinger z Queer Leaders Forum, ktoré Dúhový pochod organizuje spolu s ďalšími mimovládkami.
Na pódiu na Hviezdoslavovom námestí preto počas pochodu nevystúpil s príhovorom len homosexuálny pár. Na zmenu nášho najvyššieho právneho predpisu reagoval aj zástupca tradičnej rodiny, slobodná matka a heterosexuálny pár bez formálneho manželského zväzku. Organizátori im na záver symbolicky odovzdali výtlačok ústavy, ktorý prinesie bohyňa spravodlivosti Diké. Text o jedinečnom zväzku muža a ženy v ňom nahradí dúhový článok. Ten hovorí, že zákon zaručuje rovnú ochranu všetkým formám rodín.
Ako zástupca štandardného manželského zväzku vystúpil spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý sa na pochode zúčastňuje od jeho vzniku. V sobotu prišiel aj so svojou manželkou. „Po tom, čo sa udialo v ústave, akoby sa sexuálne menšiny stali druhotriednymi obyvateľmi. Svojou účasťou im chcem vyjadriť solidaritu. Ani my ako väčšinová spoločnosť nesúhlasíme s takouto ústavou,“ vysvetlil.
Piaty ročník Pridu podporilo aj 20 zahraničných veľvyslanectiev na Slovensku spolu so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. V spoločnom stanovisku uviedli, že ako členovia medzinárodného spoločenstva podporujú dodržiavanie všeobecných ľudských práv, kam patria aj práva homosexuálov. Situácia v oblasti ľudských práv sa v posledných týždňoch vyostrila aj pre plánované prijatie celoštátnej stratégie, ktorá mala zaručiť zlepšenie práv znevýhodnených skupín vrátane homosexuálov.
Príprava tohto dokumentu trvala tri roky a podieľalo sa nej mnoho expertov, jej finálna verzia dopadla podľa mimovládok fiaskom. Prílohy, v ktorých sú konkrétne návrhy na zlepšenie ochrany ľudských práv, majú totiž len informatívny charakter a pre vládu by neboli záväzné. K dokumentu, ktorého gestorom je minister diplomacie Miroslav Lajčák, bolo vznesených 332 pripomienok, z toho 163 zásadných. Ľudskoprávna rada vo štvrtok nakoniec rozhodla o predĺžení rozporového konania do septembra tohto roka, potom by sa mal dostať na vládu.
