Predseda strany Nova Daniel Lipšic podľa liberálov tesne pred hlasovaním za zmenu stanov odvolal viac ako 20 neprítomných členov republikovej rady. Na odobrenie nových stanov bola totiž potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov a tá na zasadnutí rady podľa Jozefa Kollára v Detve chýbala. Tým, že Lipšic odvolal časť rady, kvórum sa znížilo a prítomní členovia mohli stanovy schváliť. Podľa Kollára o funkcie prišli prevažne okresní predsedovia hnutia.
Hnutie tento scenár popiera. „Na zasadnutí republikovej rady nebol odvolaný žiaden funkcionár,“ povedala Martina Cabuková z tlačového oddelenia. V stanovisku ďalej uviedla, že novela stanov je reštartom, ktorý podporili aj viacerí členovia rady z liberálnej frakcie.
Nové stanovy znížili počet podpredsedov zo šiestich na štyroch, o svoje pozície prišli liberáli Jozef Kollár a Daniel Krajcer. Novými podpredsedami sa stali Jana Žitňanská, Gábor Grendel a Marcel Klimek. Štvrtého podpredsedu by členovia rady mali navrhnúť do jesene.
Člen liberálnej platformy Juraj Droba tvrdí, že zrušením frakcií Lipšic poprel základný princíp vzniku hnutia. „Čo bola spolupráca občianskych demokratov, konzervatívcov a liberálov. Zmena stanov bola výstrelom do vlastnej päty a strana sa takto ide ďalej a viac izolovať,“ myslí si Droba. Zrušením ideologických frakcií chce podľa neho Lipšic vymedziť stranu ako kresťansko-konzervatívnu. Podľa poslanca je to cesta do záhuby, pretože na politickej scéne pôsobia už štyri strany s podobným smerovaním.
O tom, či liberáli zotrvajú v hnutí aj naďalej, by mali rozhodnúť tento týždeň. Ich zámerom je byť súčasťou spájajúcej pravice. Líder Novy vyslal podľa Drobu jasný signál, že sa chce rozdeľovať, a preto budú zvažovať, či spolupráca s ním má ešte zmysel. Pripustil aj prípadný odchod. „Všeličo je možné, po piatich rokoch v politike nevylučujem skoro vôbec nič,“ dodal Droba.
Dianie v Nove dáva politológ Juraj Marušiak do súvislosti s jej slabými preferenciami. Predseda Lipšic podľa neho skúša, čo by ich pomohlo zvýšiť. Marušiak upozorňuje na to, že rozhodovanie o osude hnutia sa v tomto prípade koncentruje len v jeho najužšom vedení. „A to je typické pre politické strany, ktoré fungujú ako eseročka a chýba v nich mechanizmus demokratickej kontroly,“ povedal politológ.
Liberáli by podľa neho po prípadnom odchode mohli zakotviť v Sieti Radoslava Procházku. „Tá má paradoxne šancu osloviť liberálnych voličov. Veľa z nich však zostáva aj v SDKÚ, ale tiež nie je jasné, ako dlho tam vydržia,“ podotkol Marušiak. Pripúšťa, že ľudia okolo Kollára by mohli vytvoriť aj novú stranu. Predseda SaS Richard Sulík sa už v apríli vyjadril, že návrat odídencov späť do strany je nemožný.