* Agentúra Polis Slovakia neuvádza preferencie strán pred ich registráciou na ministerstve vnútra. Vzhľadom na vysoké preferencie vznikajúcej strany Sieť urobila výnimku.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra Polis Slovakia. Za vládnym Smerom by skončila strana Sieť, ktorej preferencie z mesiaca na mesiac stúpajú. Kým v máji mala podľa prieskumu Sieť podporu 15,4 percenta, v najnovšom prieskume by strane Radoslava Procházku odovzdalo hlas 17,2 percenta opýtaných.
Mandáty strán podľa výsledkov prieskumu
Smer by v parlamente získal 71 kresiel a Sieť 35 mandátov. Za nimi by skončilo KDH so ziskom 7,9 percenta a obsadili by 16 kresiel v parlamente. Rovnaký počet mandátov by získala aj strana Most-Híd, ktorej by svoj hlas odovzdalo 7,8 percenta voličov. Do parlamentu by sa so ziskom 6 percent dostalo aj SMK, ktoré by v parlamente získalo 12 mandátov. Tesne pred bránami parlamentu by skončilo OĽaNO, hnutiu by svoj hlas dalo 4,9 percenta opýtaných. Oproti májovým prieskumom ich preferencie klesli o vyše percento (v májovom prieskume získali 6,2 percenta).
Do parlamentu by sa podľa najnovšieho prieskumu nedostala ani strana SDKÚ-DS, ktorej by dalo hlas 4,8 percenta opýtaných. Rovnako by na tom boli strany SaS a SNS, ktorým by ľudia dali po 3,9 percenta hlasov. S tromi percentami by v prípade parlamentných volieb tento víkend skončila NOVA a za nimi s rovnakými počtom 1,7 percenta hlasov strany ĽS-NS a KSS.
Telefonický prieskum vykonal Polis Slovakia 23. až 28. júna 2014 na vzorke 1 322 respondentov starších ako 18 rokov. Respondenti odpovedali na otázku: „Ak by boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?“. Preferencie sú vypočítané z 59 percentnej účasti, nerozhodnutých bolo 15 percent opýtaných a voliť by nešlo 26 percent respondentov.
Parlamentná mapa sa v prieskumoch začína meniť
Podľa politológa Michala Horského na straníckej scéne postupne dochádza k premene nálad obyvateľstva v podpore parlamentných strán.
„Ak strana Smer nezopakuje výsledky volieb, tak jej nezostane nič iné, iba sa pokúsiť alebo o koaličnú dohodu alebo vládnuť v menšinovej vláde, k čomu taktiež treba politickú vôľu a dohodu. V ktorej z týchto dvoch foriem vlády dostane Smer od politických partnerov poistku, závisí od vývoja straníckej politickej scény v najbližších mesiacoch,“ zhodnotil Horský.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Spasitelia.
Väčšinovú vládu by mohli vytvoriť aj opozičné strany Sieť, KDH, Most-Híd a SMK. Táto podoba kabinetu by však mohla mať problém s funkčnosťou. Podľa Horského v prípade, že by súčasné výsledky prieskumu potvrdili voľby, čo je však dostatočne ďaleko, tak sa mu zdá, že s približujúcou sa kampaňou dve strany menšinovej politiky budú vyhrocovať svoj stranícky profil a hodnotovú orientáciu. „Rovnako strana Sieť vzhľadom na to, že je nepopísaným listom politickej histórie, čo bude v kampani len zdôrazňovať, iba ťažko bude dôveryhodným koaličným partnerom pre zavedené strany a osobitne pre KDH,“ usúdil politológ.
Aj podľa politického analytika Jána Baránka z Polisu to vyzerá tak, že sa parlamentná mapa začína meniť. Podľa neho sa však ešte musí v ďalších prieskumoch potvrdiť pokles Obyčajných ľudí.
Smeru poškodil drahší rok aj prezidentské voľby
Vládny Smer podľa Polisu postupne stráca popularitu od marca. Vtedy dosiahol 41,5 percenta, teraz je na úrovni 35,3 percenta. Podobný zostupný pokles preferencií mal Smer aj v iných prieskumoch. Baránek to zdôvodňuje komplexom viacerých vecí. Zmienil sa napríklad o tom, že v marci živnostníci a dohodári pri podávaní daňových priznaní zistili, že minulý rok bol pre nich drahší. Za dôležitú označil aj symboliku úspechu, avšak pre Smer prezidentské voľby neboli úspechom a rovnako aj eurovoľby.
Poslanec Smeru Ľubomír Petrák nechcel výsledky prieskumu komentovať, verí však, že ľudia pocítia balíček vládnych opatrení, ktorý premiér Robert Fico predstavil na víkendovom sneme Smeru.
Prieskum ešte nezachytil spor Matoviča s Procházkom
Tesne pod hranicou vstupu do parlamentu sa ocitlo hnutie Obyčajní ľudia. Prieskum už zaznamenal aj obdobie konfliktu medzi lídrom obyčajných Igorom Matovičom a zakladateľom strany Sieť a bývalým prezidentským kandidátom Radoslavom Procházkom. Kým Sieť od apríla stúpa, hnutie obyčajných kleslo na hranicu 4,9 percenta.
„Ľudia nemajú radi, keď si vás niekto nahrá bez vášho vedomia a potom vás začne vydierať. Toto vzbudzuje odpor,“ zhodnotil Baránek dôsledky konfliktu obidvoch politikov. Politológ Tomáš Koziak by však bral prieskum s rezervou a myslí si, že nezachytil dôsledky súboja Matovič verzus Procházka, pretože verejná mienka má istú formu zotrvačnosti. Navyše, podľa Koziaka je predčasné hovoriť, či si Sieť udrží vysokú podporu. Zatiaľ je totiž nepopísaným listom.
Líder Obyčajných Igor Matovič dúfa, že pokles je len prechodný. „Snažím sa otvárať ľuďom oči, ale niekedy to nie je paradoxne vítané,“ poznamenal Verí, že ak verejnosť zistí, o čo v spore s Procházkom išlo, tak zmení názor.
Očakávaný prepad SDKÚ a SaS
SDKÚ sa ocitla pod hranicou vstupu do parlamentu v májovom prieskume i teraz, keď dosiahla podporu 4,8 percenta. Podľa analytika Baránka na kongrese strany v septembri budú tlaky na zmenu predsedu strany Pavla Freša. „Preferencie môžu ten tlak len zvýšiť,“ poznamenal. Stranu SaS by volilo 3,9 percenta opýtaných. Podľa politológa Horského prepad SDKÚ a SaS je očakávaný, pretože od pádu Radičovej vlády lídri týchto strán už nestačia s politickým dychom.