Parlament tak bude o zákone vrátenom hlavou štátu rozhodovať znova. Hlasy poslancov Smeru na prelomenie veta stačia.
Kiskom vrátenú novelu o sudcoch Paška zaradil na schôdzu
Predseda parlamentu Pavol Paška vo štvrtok navrhol zaradiť do programu 36. schôdze novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú prezident Andrej Kiska vrátil parlamentu. Poslanci Paškov návrh schválili a o právnej norme budú diskutovať potom, ako dokončia rozpravu k odstráneniu obmedzenia ambulantného predaja na trhoviskách.
„Prezident SR navrhol poslancom parlamentu, aby ešte raz zvážili a aby prehodnotili rozhodnutie utajiť hlasovania Súdnej rady SR o personálnych otázkach, vrátane napríklad voľby predsedu Najvyššieho súdu SR. Prezident navrhuje ponechať hlasovanie v súdnej rade o funkcionároch v justícii verejné. Tak, ako to bolo doteraz,“ informuje webstránka hlavy štátu.
Kiska je presvedčený, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku je verejné a transparentné rozhodovanie súdnej rady najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna patrí do pôsobnosti súdnej rady. „Koncept otvorenej justície považuje prezident SR za dôležitú súčasť snahy o zlepšenie situácie,“ píše sa na stránke.
Zo schválenej novely zákona o sudcoch a prísediacich vyplýva, že voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedu ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedu by mali byť tajné. Neverejné by mali byť všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách. Právna norma poslancov za vládnu stranu Smer Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa, ktorá čiastočne nadväzuje na novelu ústavy Smeru a KDH, by mala sprísniť pravidlá pre sudcov.
Kiska žiada verejné hlasovanie
Prezident chce, aby sa v Súdnej rade o personálnych otázkach hlasovalo verejne. Kiska je presvedčený, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku je verejné a transparentné rozhodovanie Súdnej rady najlepším riešením.
Kiska zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna patrí do pôsobnosti Súdnej rady. „Koncept otvorenej justície považuje prezident SR za dôležitú súčasť snahy o zlepšenie situácie,“ píše sa na stránke hlavy štátu.
Zákon pravdepodobne aj tak skončí na Ústavnom súde nakoľko s plošnými previerkami nesúhlasia sudcovia. Podľa informácií Pravdy, dá podanie na Ústavný súd predseda Súdnej rady, ktorého budú jej členovia voliť v septembri. Novela ústavy, ktorá oddelila funkciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, mu totiž rozširuje právomoci. Jednou z nich je aj kompetencia napadnúť na Ústavnom súde právne predpisy z oblasti justície.
“Považujem Ústavný súd za taký súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý sa v rámci svojich kompetencií dokáže vyrovnať s prípadným problémom súvisiacim s novelou Ústavy,” vyhlásil po stretnutí so zástupcami sudcov v pondelok prezident.
Čo obsahuje zákon o sudcoch
Vrátený zákon stanovuje presne detaily previerok spoľahlivosti sudcov, ktoré zavádza schválená novela ústavy, ktorá začne platiť v septembri. Zavádza tiež viacero dôležitých zmien do súdnictva. Sudcovia prídu o od septembra tiež o viaceré výsady. Nebudú mať tak ako dnes trestnoprávnu imunitu, zvýši sa aj ich priama zodpovednosť za škody, ktoré spôsobia.
Ak Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd konštatuje prieťahy v konaní, časť spôsobenej škody bude sudcovi zosobnená. Zvýšiť sa tiež kontrolný mechanizmus pri práceneschopnosti sudcov aj prokurátorov. Sociálna poisťovňa bude povinná na požiadanie predsedu súdu, alebo šéfa prokuratúry preveriť zdravotný stav sudcu či prokurátora, ktorý je práceneschopný. Sudcom a prokurátorom totiž štát plne prepláca PN-ku.
Sprísnia sa aj podmienky pri vyplácaní 13. a 14. platov sudcom a prokurátorom. Počet dní, ktoré musia odpracovať na to, aby im vznikol nárok na trinásty a štrnásty plat, sa zvýši z dnešných na 90 dní. Dnes musia odrobiť každého pol roka 75 dní a plat navyše získajú automaticky. Zároveň sa posilnia právomoci predsedov súdov. Možnosť práce doma by mali povoľovať sudcom oni, a to len výnimočne. Lehota na preverenie sudcov je určená na pätnásť mesiacov.
Údaje NBÚ vyhodnotí a závery pošle Súdnej rade. Tá rozhodne za zatvorenými dverami neverejne s účasťou dotknutého sudcu, či je bezpečnostne spoľahlivý. Rozhodnutie Súdnej rady okrem sudcu dostane aj minister spravodlivosti. Sudca sa proti nemu môže odvolať na Ústavný súd. Konečné slovo o jeho osude bude mať prezident.
Neverejné bude znovu aj hlasovanie o podpredsedovi Najvyššieho súdu, návrhoch na vymenovanie a odvolávanie sudcov, predsedu a podpredsedu Súdnej rady, sudcov, ktorí zastupujú Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách, či členov a predsedov disciplinárnych senátov.
Predseda Súdnej rady sa bude voliť po novom z radov samotných členov. Posilnia sa aj právomoci rady. Pre sfukčnenie discipinárnych senátov budú dostávať ich členovia odmeny vo výške. Predĺži sa tiež funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov. Cieľom týchto zmien má byť zvýšenie dôveryhodnosti justície, kvality sudcov, a najmä väčšia vymáhateľnosť práva.
Prezident Kiska vo štvrtok v liste predsedníčku Ústavného súdu SR Ivettu Macejkovú informoval, že nemá žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu SR v konaniach a sťažnostiach Jozefa Čentéša. Privítal by, aby Ústavný súd SR vo veci Jozefa Čentéša bez zbytočného odkladu konal a rozhodol. (Viac čítajte v článku Kiska nemá námietky voči ústavným sudcom v kauze Čentéš.)