Kiska argumentoval, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku je verejné a transparentné rozhodovanie súdnej rady najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna patrí do pôsobnosti súdnej rady. Zákonodarcovia Smeru však právnu normu schválili v pôvodnom znení.
Neverejné majú byť všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách. Právna norma poslancov za vládnu stranu Smer Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa, ktorá čiastočne nadväzuje na novelu ústavy Smeru a KDH, by mala sprísniť pravidlá pre sudcov.
Ústavný zákon rieši oddelenie funkcií predsedu najvyššieho súdu a súdnej rady, jej zloženie a fungovanie i zavedenie preverovania sudcovskej spôsobilosti. Nadväzujúcou novelou zákona o sudcoch sa napríklad predseda súdnej rady dostane medzi subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrhom sa však predovšetkým majú sprísniť pravidlá niektorých sudcovských výhod, ako je práca doma či poberanie 13. a 14. platu. Rezort spravodlivosti chce zlepšiť kontrolu ich práceneschopnosti a zaviesť sankcie sudcov za spôsobenie prieťahov v konaní.
Povoľovanie tzv. práce v domácom prostredí sa má zmeniť tak, aby sa zabránilo zneužívaniu tohto inštitútu. Po novom sa tiež sudcom zvýši počet odpracovaných dní, po ktorých im vznikne nárok na 13. a 14. plat. Sudca by musel reálne odpracovať v rozhodujúcom polroku minimálne 95 dní, teraz je to 75 dní.
Od sudcov by mohli v budúcnosti vyžadovať preplatenie časti alebo celých pokút, ktoré štát musí uhradiť úspešným sťažovateľom pred ústavným súdom alebo ESĽP. Išlo by o prípady uznaných prieťahov v konaní alebo porušenia iných základných práv a slobôd, ak za ne ÚS alebo ESĽP nariadil štátu vyplatiť sťažovateľovi konkrétnu čiastku. Sudca by sa na nej musel podieľať alebo ju celú preplatiť vtedy, ak by jeho konkrétne zavinenie právoplatne potvrdil disciplinárny súd.
Novela mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov, ktorý sa v praxi neosvedčil a disciplinárny súd bol dlhší čas zablokovaný. Súdna rada podľa zákona volí na tri roky 10 kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov a 30 ich členov. Tí sa zaraďujú do databáz. Jednu tvoria predsedovia, druhú 15 členov spomedzi kandidátov navrhnutých ministrom (ôsmi z nich musia byť sudcovia). V tretej databáze sú 15 členovia zvolení z kandidátov navrhnutých NR SR (ôsmi musia byť sudcovia). Z databáz potom náhodným výberom kreujú senáty pre jednotlivé disciplinárne prípady.
Navrhovaných kandidátov však bolo stále málo, súdna rada nemala koho voliť a senáty nemali ako vznikať. Novela upúšťa od náhodného generovania senátov pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce. Disciplinárne prípady týmto senátom budú prideľovať náhodným výberom, teda rovnakým spôsobom ako na všetkých všeobecných súdoch. Súdna rada má po novom vytvárať aspoň štyri disciplinárne senáty prvého stupňa (z každej databázy tam bude jeden zástupca) a aspoň dva odvolacie disciplinárne senáty (jeden predseda a po dvaja členovia z ministerskej a parlamentnej databázy).
Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. septembra.
Žitňanská víta, že Kiska chce verejné hlasovania o sudcoch
Poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská víta rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku, ktorý parlamentu vrátil novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Prezident navrhol poslancom, aby ešte raz zvážili a aby prehodnotili rozhodnutie utajiť hlasovania Súdnej rady SR o personálnych otázkach, vrátane napríklad voľby predsedu Najvyššieho súdu SR. Hlava štátu navrhuje ponechať hlasovanie v súdnej rade o funkcionároch v justícii verejné.
Exministerka spravodlivosti v úvode 8. dňa 36. schôdze zdôraznila, že zmena verejného hlasovania o personálnych otázkach na tajné vráti rozhodovanie o súdnictve za zatvorené dvere bez možnosti verejnej kontroly a bez zodpovednosti za kroky jednotlivých členov súdnej rady. Podľa Žitňanskej je prirodzené, aby verejnosť mohla vedieť, ako v rade hlasovali zástupcovia prezidenta či vlády. Verejné hlasovanie o čelných predstaviteľoch v súdnictve podporil aj predseda poslaneckého klubu za KDH Pavol Zajac, predseda poslaneckého klubu SDKÚ Ľudovít Kaník či nezaradený poslanec Daniel Lipšic.
Zo schválenej novely zákona o sudcoch a prísediacich vyplýva, že voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedu ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedu by mali byť tajné. Neverejné by mali byť všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách. Právna norma poslancov za vládnu stranu Smer Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa, ktorá čiastočne nadväzuje na novelu ústavy Smeru a KDH, by mala sprísniť pravidlá pre sudcov.