Podľa serveru Aktuálne.sk čoskoro získajú dokument, ktorý po nich žiadalo ministerstvo financií. Úrad práve kvôli chýbajúcim dokumentom konanie o žiadosti Baťových príbuzných tento rok zastavil.
Kľúčový dokument potvrdzujúci dedičský nárok si vraj štvorica príbuzných zaobstarala z Brazílie, kde český podnikateľ v roku 1965 zomrel. „Podarilo sa nám získať, respektíve je to na veľmi dobrej ceste, dedičské rozhodnutie vo veci Jana Antonína Baťu,“ povedal portálu právny zástupca dedičov Tomáš Pecina.
Práve tento dokument bol podľa neho pre slovenskú stranu dôvodom, kvôli ktorému tento rok zamietlo dedičské nároky. Baťovi príbuzní sa prvýkrát na úrad obrátili vlani v septembri. Baťov vnuk John Nash odhadol, že hodnota Baťovho majetku dosiahla niekoľko miliárd eur, rozhodnutie o výške náhrady však žiadatelia nechali na štát.
Pod Baťov koncern patrilo viacero podnikov. Podnikateľ v krajine vybudoval priemyselné centrá Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany, súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckej nehode, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil. V minulých rokoch české a slovenské súdy Baťovo meno očistili.
V Českej republike sa päť Baťových potomkov domáha od minulého roka náhrady škody za 56 miliónov českých korún. V inom spore o náhradu za znárodnený majetok predvlani neuspela jedna z dedičiek, Brazílčanka Dolores Liljana Bata Arambašić.
Česko nikdy nevyplatilo za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu, hoci ju predpokladali takzvané Benešove dekréty, na základe ktorých bol znárodnený Baťov majetok v bývalom Československu.