Mladí zo Smeru chcú pomôcť aj homosexuálom

Tie by mohli po úprave zákona po sebe dediť, či nahliadať do zdravotných záznamov. Nešlo by však o inštitút registrovaných partnerstiev. Pokiaľ politici budú hľadať, ako vzťahy týchto ľudí nazvať, právnici upozorňujú, že dôležitejší je obsah ako jeho pomenovanie.

Iniciátor návrhu poslanec Ľuboš Blaha (Smer) vidí niekoľko možností, ako pomôcť netradičným rodinám. „Môže ísť napríklad o nejaký register, kde si páry prevezmú potvrdenie a budú ho môcť používať na všetky právne formy od dedenia až po zdravotnú dokumentáciu,“ vysvetľuje.

Blaha priznáva, že uzákonenie registrovaných partnerstiev by mohlo naraziť na odmietavý postoj konzervatívnych politických strán. Preto by mohlo ísť napríklad o inštitút osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, ktorý platil napríklad vo Francúzku, či inštitút blízkych osôb.

Blaha pri schvaľovaní zákona v prospech sexuálnych menšín ráta s podporou celej strany Smer. Bez nej by totiž zmena neprešla. „Z toho vychádzame. Potom, čo sme ustúpili konzervatívnejším silám, dúfam, že istá rovnováha bude aj pri homosexuáloch. Zároveň by sme ukázali, že sme moderná sociálno-demokratická strana,“ spresňuje. Agenda práv menšín vrátane osôb rovnakého pohlavia je typická najmä v západnej Európe pre ľavicové strany. Vládny Smer má v parlamente väčšinu 83 hlasov a mohol by aj sám rozhodnúť o zákone, ktorý by priznal práva osobám rovnakého pohlavia.

Zatiaľ nie je jasné, či zákon podá Blaha ako poslanecký návrh spolu s Ottom Brixim a Antonom Martvoňom, alebo ho predloží minister spravodlivosti Tomáš Borec. Členovia strany o tom začnú diskutovať po letných prázdninách. Poslanec verí, že ak nájdu zhodu v strane, zákon by mohol platiť už v priebehu budúceho roku.

Z rezortu spravodlivosti reagovali na túto iniciatívu opatrne. Odkázali, že sú viazaní Programovým vyhlásením vlády, ktorá sa zaviazala presadiť dôsledné uplatňovanie formulácie o manželstve. Tá je od júna súčasťou novely ústavy, ktorá začne platiť 1. septembra. Uľahčiť život homosexuálnym párom cez zákon však úplne nevylučujú. „Sme pripravení na rozumnú diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu,“ povedala hovorkyňa Alexandra Donevová.

Opoziční politici sa zatiaľ vyjadrujú opatrne. Poslanec KDH Pavol Hrušovský by chcel najskôr poznať ideový zámer a dôvodovú správu k zákonu. Nevidí problém získavať napríklad informácie o zdravotnom stave, ak dá na to súhlas druhá osoba. Rovnako to podľa neho platí v prípadoch, keď si dve osoby pred notárom dohodnú medzi sebou majetkové, občianske alebo iné vzťahy.

„Ale som a vždy budem proti inštitucionalizácii takého vzťahu, ktorý by nadobúdal charakter nejakého silnejšieho vzťahu ako mať len vedomosť jeden o druhom,“ hovorí Hrušovský. Podľa neho nedávno prijatý ústavný zákon ide ďalej, ako je len úprava vzťahu muža a ženy ako manželov. „Hovorí o tom, že si zaslúžia osobitnú ochranu. Rozširovať tento ústavný princíp ďalej okrem heterosexuálneho zväzku muža a ženy je na hranici ústavnosti. Preto tieto pokusy považujem iba za experimenty, ktoré hľadajú alternatívy, ktoré sú proti prirodzenosti,“ tvrdí Hrušovský.

Katolícki biskupi Pravde cez hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika odkázali, že sa vyjadria, až keď bude známy konkrétny návrh zákona.

Šéf poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos si osobne vie predstaviť podporu takého zákona. Zdôraznil však, že ide osobnú vec jednotlivých poslancov a každý má svoju hranicu postavenú inde. S jeho podporou by nemal problém poslanec Martin Poliačik z SaS. Pri priznaní práv a povinností týmto párom bude podľa Poliačika dôležité, ako sa spomínaný inštitút premietne do ostatných zákonov. Napríklad, aké bude postavenie takýchto osôb pred súdmi či pri ošetrovaní člena rodiny.

Práve na obsah, ktorý je z právneho hľadiska dôležitejší ako názov inštitútu upozorňuje právnička Janka Debrecéniová. „Zároveň však nie je úplne jedno, ako sa to bude nazývať. Slovo má v symbolickej rovine veľkú silu a je v ňom zahrnutý určitý spoločenský status, ktorý štát ľuďom priznáva,“ spresňuje. Ako príklad uvádza novelu ústavy, ktorá vyzdvihuje tradičné manželstvo, ktoré je podľa nej tiež len určitou formou registrovaného partnerstva.

Podľa politológa Juraja Marušiaka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať osud tohto legislatívneho návrhu. „Bude to závisieť od toho, do akej miery sa s ním stotožní vedenie strany Smer a či získa podporu v celom poslaneckom klube Smeru. Je možné, že časť poslancov, tento návrh nemusí podporiť. V Smere je časť poslancov orientovaných konzervatívne a pre nich by to mohol byť problém,“ upozorňuje Marušiak. Za návrhom Smeru vidí aj istú snahu napraviť si imidž u časti ľavicovo orientovaných voličov, ako aj v prostredí Strany európskych socialistov.