Ľudia v spore so šmejdmi stále ťahajú za kratší koniec

O radu na spotrebiteľskú organizáciu sa obrátil vnuk s tým, že jeho babka asi uzatvorila zmluvu na nejaký zdravotnícky produkt. Nevie s kým, nemá zmluvu, vie, že poskytla osobné údaje. Po dvoch dňoch už bola kontaktovaná, že jej domov privezú cenovo výhodný, ňou pravdepodobne kúpený tovar.

08.07.2014 12:00
šmejdi, predaj, zmluva, podpis, Foto:
Šmejdi zmenili taktiku. Tovar už nepredávajú priamo v prenajatých priestoroch, kde sa konajú predvádzacie akcie. Na nich získajú osobné údaje a následne oklamaným ľuďom pošlú kuriéra aj s tovarom a so zmluvou.
debata (2)

Ide o akciu šmejdov, ktorí po sprísnení zákona o ochrane spotrebiteľov hľadajú cesty, ako ho obísť. V obchodných centrách si prenajímajú priestory a tam odchytávajú najmä dôchodcov, ktorých najľahšie nalákajú na kúpu predraženého výrobku. Tá sa však neudeje na mieste. Ináč by takúto akciu museli hlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Oklamaným ľuďom potom už len zazvoní kuriér s tovarom a so zmluvou.

„Nepoctivý predajca penzistu ľahko presvedčí, že dnes je jeho deň, keď môže získať fantastickú zľavu. Stačí, ak dá občiansky preukaz a podpis, že dáva súhlas, aby mu predajca tovar prezentoval, alebo súhlasí s tým, aby predajca na mieste uzatvoril zmluvu,“ hovorí o skúsenostiach Michal Fáber zo Spoločnosti na ochranu spotrebiteľov SOS Poprad.

Denník Pravda v pondelkovom vydaní upozornil, že šmejdi skrývajú predajné akcie za prednášky, z ktorých sa vykľuje prezentácia tovaru. Naša redaktorka sa zúčastnila na akcii, kde predstavovali magnetickú podložku až za 3 890 eur, hoci pôvodne ju pozývali na vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Ani v tomto prípade sa výrobok nepredával na mieste. Predajcovia si tiež vypýtali od ľudí kontakty s tým, že sa im ozvú. Organizovanie takejto prednášky tiež neevidovala obchodná inšpekcia.

Fáber navrhuje už sprísnený zákon zmeniť, hoci platí len od mája. „Podmienky sa síce sprísnili, problémy sa vyriešiť nepodarilo,“ hovorí. Problém vidí práve v zmluvách, na ktoré dáva súhlas spotrebiteľ v priestoroch, ktoré si predajca prenajal. Podľa neho by takýto súhlas mimo prevádzkového priestoru predávajúceho nemal byť platný. Tvorcovia zákona by sa podľa Fábera určite mali poradiť so spotrebiteľskými organizáciami. Ministerstvo hospodárstva, pod ktorého ochrana spotrebiteľa spadá, zákon považuje za dobrý.

Slovenská obchodná inšpekcia tvrdí, že v určitých prípadoch nemôže nič robiť. Zákon totiž hovorí, že firmy jej hlásia iba také akcie, pri ktorých spotrebiteľ kúpi tovar do 15 dní. Ak to trvá dlhšie, neeviduje ich.

„Pokiaľ by však obchodná spoločnosť tvrdila, že vykonajú liečbu pod dozorom lekárov a žiaden lekár by dozor nevykonal, je to klamanie spotrebiteľa a SOI môže konať aj ex post – reaktívna kontrola, spotrebiteľ môže osloviť príslušný inšpektorát,“ dodala hovorkyňa inšpekcie Danuša Krkošová.

Krkošová konanie podozrivej akcie odporúča hlásiť obchodnej inšpekcii, podobne aj ak by bol na prednáške prítomný lekár a vykonával by „akúkoľvek liečbu“ – zistenia by SOI postúpila na ministerstvo zdravotníctva a na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Predkladateľ prísnejšieho zákona o ochrane spotrebiteľov Anton Martvoň (Smer) si myslí, že zákon dostatočne ochraňuje spotrebiteľa a nie je potrebné ho znova otvárať. „Odstránili sme najagresívnejšie praktiky predajcov, kde firmy nútili nátlakovo podpisovať zmluvy, dnes ľudia majú čas si firmu preveriť, opýtať sa známych, teda dostatok času, kým zmluvu podpíšu,“ konštatuje Martvoň.

Zákony podľa poslanca Gabriela Csicsaia (Most-Híd) z parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti pripravuje skupina ľudí odborníkov, ktorí rozmýšľajú ako bežní ľudia, šmejdi rozmýšľajú iným spôsobom. „Priznám, že neviem o týchto nových praktikách obchádzania zákona šmejdov, ale ak také niečo je, určite sa bude musieť nájsť nejaký spôsob trestnoprávneho riešenia podobne, ako to bolo v zákone pri psoch, ktoré boli rozdelené na dobré a zlé,“ myslí si Csicsai.

Ak je v zákone medzera, treba reflektovať na aktuálnu situáciu. „Čo sa týka praktík šmejdov, tí budú stále špekulovať, ako predať svoj tovar pokútnym spôsobom, ako obchádzať zákon. Pomohol by tvrdý bič formou trestnoprávnych sankcií,“ dodal.

Podľa informácií ministerstva vnútra ľudia tento rok nahlásili 42 trestných činov šmejdov s celkovou škodou 308-tisíc eur, minulý rok bolo hlásených 110 trestných činov podvodov s celkovou škodou 404-tisíc eur.

Ministerstvo vnútra a rezort spravodlivosti pokračujú v kampani proti šmejdom, ktorú začali minulý rok. Ide o sériu prednášok najmä pre seniorov, ktorí sú najzraniteľnejší pri podvodných praktikách. Stretnutia s občanmi sa konali už takmer vo všetkých krajoch Slovenska. „Ministerstvo vnútra v nich pokračuje aj toto leto, plánujeme navštíviť ešte Trenčiansky a Žilinský kraj,“ povedala Michaela Paulenová z tlačového odboru.

Parlament prijal na jeseň novelu, ktorá má obmedziť praktiky šmejdov. Zmeny platia od mája. Spotrebitelia získali jednoduchší spôsob, ako odstúpiť od zmluvy, sprísnila sa kontrola predajných akcií Slovenskou obchodnou inšpekciou. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji zároveň zavádza aj sankcie za používanie nekalých obchodných praktík. Najprísnejším trestom je zrušenie živnostenského oprávnenia.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #predaj #Dôchodcovia #Šmejdi #ochrana spotrebiteľa #spotrebitelia