Koľko má Slovensko vlastne zásob vody?
Celkové využiteľné množstvo vôd k roku 2012 bolo 1 410 kubických metrov na rok na jedného obyvateľa. Odoberalo sa len 8,9 %. Z hľadiska zásobovania obyvateľstva pitnou vodou sú však zaujímavé hlavne podzemné vody. Ich využiteľné množstvo bolo pred dvoma rokmi 78 939 litrov za sekundu, odoberalo sa 10 939 litrov za sekundu, pričom 76,03 % bolo využitých na zásobovanie pitnou vodou.
Čo to vlastne znamená? Je to neobjavený potenciál pre biznis alebo je to unikátna zásoba, ktorú musíme chrániť?
Zmenou spoločenského systému sa aj voda stala predmetom obchodu, privatizáciou vodární a kanalizácií sme ju postavili do polohy tovaru, so všetkými obchodnými aspektmi, takže dnes už nemožno hovoriť o novoobjavenom potenciáli pre biznis. S vodou sa bežne obchoduje všade vo svete. Dôležité je, aby sa pri tom nezabudlo na všetky ostatné funkcie vody.
Aké to sú?
Voda je aj súčasťou krajiny. Všetok život je závislý od vody, od vírusov až po človeka. Aj preto pri hľadaní života mimo Zeme vedci pátrajú hlavne po vode. Tieto nároky na vodu však nik nevyčíslil a asi ani nie je možné pri súčasnom stave poznania ich zbilancovať. Dôležité však nie len množstvo, ale aj kvalita. Z celkového množstva podzemných vôd na 76,03 % územia má voda dobrý chemický stav a na 23,6 % zlý. Ale v prípade podzemných vôd v alúviách riek, ktoré sú najčastejšie využívané, je v dobrom chemickom stave len 57,1 %, v zlom až 42,9 %. Chrániť vodu je nevyhnutné pre krajinu a aj pre budúce generácie.
Majú bohaté zásoby podzemnej vody aj okolité krajiny?
V zásade možno povedať, že majú. Rakúsko má bohaté zásoby pitnej vody v povodí Dunaja, ale aj v Alpách. Maďarsko má tiež relatívne dosť vody z Dunaja, Ukrajina je na tom tiež pomerne dobre a podobne aj Poľsko. Česká republika má vybudované veľmi dobre fungujúce vodné hospodárstvo. Potenciálne by mohlo dôjsť k medzištátnemu využitiu podzemných vôd v niektorých prihraničných oblastiach, ale to by nemalo mať zásadnejší význam z hľadiska celkových zásob vôd.
Najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov. Môžu mať záujem o tento zdroj napríklad aj naši susedia?
Už v minulosti sa uvažovalo nad využitím zdroja zo Žitného ostrova na zásobovanie pitnou vodou na južnej Morave. Poklesom spotreby vody sa však s takýmto riešením v krátkodobom horizonte neuvažuje, ale s významnejším rastom hospodárstva by k záujmu o túto vodu mohlo dôjsť. Zdrojom týchto zásob je infiltrácia vody z Dunaja v oblasti Bratislavy, ktorý stále dopĺňa zásoby podzemnej vody. Ak by došlo k takým klimatickým zmenám, ktoré by spôsobili výrazné obmedzenie množstva vody v rieke, môže sa prejaviť nedostatok vody v krajinách, cez ktoré preteká. V takom prípade by sa zrejme zvýšili tlaky na možnosť využitia vôd z tohto toku. Ale to by platilo zrejme pre všetky dotknuté krajiny a každý by si chránil vlastné zdroje.
Aké by mali byť priority pri ochrane zdrojov vody?
Myslím, že priority sú v našej legislatíve dobre nastavené. Pomohla k tomu aj Rámcová smernica EÚ o vode, ako aj jej dcérska smernica o ochrane podzemných vôd. Najväčšie problémy však vznikajú pri jej aplikácii. Riešenia zvyčajne vyžadujú širokú medzirezortnú spoluprácu, čo je u nás stále veľkým problémom. Prekonať bariéry medzi rezortmi a aj medzi ľuďmi je často nemožné. A tak sa mnohé riešenia stávajú formálnymi. Vláda si uvedomila význam vody v tokoch pri povodniach, ale význam vody by si mala uvedomovať v rámci celej krajiny a v každom čase, teda voda musí byť celospoločenskou prioritou platnou pre všetky vlády bez výnimky, a nie len záležitosťou jedného ministra. Na druhej strane minister životného prostredia by mal byť tou osobou, ktorá túto prioritu v rámci vlády naliehavo a vytrvalo presadzuje.