Som sestra v opatrovateľskom zariadení. Kto je menej?

Popri starostlivosti o starých a nevládnych, ktorej sa venujú aj v noci a v nadčasoch, musia zároveň na pracoviskách robiť upratovačky či kuchárky, a to za menej, ako je priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku.

„Klientov, aj nepohyblivých, kúpeme v obyčajných panelákových kúpeľniach, s prístupom len z jednej strany. Naše zariadenie má šesť poschodí, keď sa pokazí výťah, všetko nosíme pešo, stravu, lieky aj ostatné. Keď sa sťažujeme, odpoveď je: Mrzí ťa, že máš robotu? Nemusíš ju mať!“

Takto sa vyjadrila anonymná sestra z nemenovaného zariadenia v celoslovenskom prieskume, ktorý zorganizovala Asociácia sestier a pacientov. Zarážajúce sú aj ďalšie výpovede: „Nielenže umývame podlahy a riad, už nás nútia aj variť. Na oddelení pritom máme deti, ktoré treba odsávať z tracheostomickej kanyly, robiť im prieplachy permanentných katétrov – a ja mám popri tom aj variť? Som detská sestra, nie kuchárka.“ Alebo: „Na 58 klientov je u nás v službe jedna sestra a dve opatrovateľky. Máme 33 ležiacich pacientov, z ktorých 16 treba aj kŕmiť, 16 chodiacich zase trpí Alzheimerovou demenciou a potrebujú stály dohľad.“

„Šokujú nás odpovede na otázky v našom dotazníku, ktoré opisujú šikanovanie, ale aj politické nominácie, nekompetentné vedenie, vydieranie, aroganciu, korupciu, vyhrážky a degradáciu na upratovačky či kuchárky,“ hovorí podpredsedníčka asociácie Petra Poláková. Zdôrazňuje, že hoci v skutočnosti ide o vysoko kvalifikované zdravotné sestry, zriaďovatelia zariadení im zväčša priznávajú len výkon opatrovateľskej starostlivosti.

Poskytujú iba sociálne služby?

Ako pripomína šéfka asociácie Ľubica Kočanová, na príčine terajšieho katastrofálneho stavu v tejto oblasti je legislatíva, podľa ktorej sa v takýchto zariadeniach ani neposkytuje zdravotná, ale len sociálna starostlivosť. Chýba zákon o starostlivosti pre dlhodobo chorých, v systéme absentujú zdravotno-sociálne zariadenia, kde by starostlivosť bola rovnomerne rozdelená.

"Naši klienti rozhodne nie sú iba prijímateľmi sociálnych služieb. Z ich celkového počtu 40-tisíc je drvivá väčšina aj vážne chorých, sú to teda zároveň pacienti. Zdraví do takýchto zariadení nechodia,“ argumentuje Kočanová.

V zariadeniach sociálnych služieb v súčasnosti pracuje okolo 2 300 sestier, do prieskumu sa ich zapojilo 274. Z výsledkov vyplynulo, že práca sestry v nich nie je pre mladé ženy vôbec zaujímavá. Je mimoriadne ťažká po fyzickej aj psychickej stránke. Sestry sa neraz musia starať o sto a viac klientov, zväčša s vážnym postihnutím, prestarnutých, nepohyblivých. Takmer 90 percent ich pravidelne robí nadčasy, len siedmim percentám však zamestnávateľ prácu navyše uhrádza.

Hoci sestry majú väčšinou riadne zdravotnícke vzdelanie a dlhoročnú prax, ich čistý mesačný príjem býva úbohý. Príjmy až 95 percent z nich sú pod hranicou priemernej hrubej mesačnej mzdy na Slovensku (v prvom štvrťroku 2014 to bolo 821 eur), 13 percent ich priznalo, že majú viac zamestnaní, aby uživili rodinu. Zriaďovatelia zariadení totiž „zdravotné“ sestry jednoducho ani zamestnávať nechcú, keďže by im museli platiť vyššiu mzdu. Preto sa im snažia deliť pracovné úväzky a nútia ich robiť slabšie platené činnosti. Niekoľko hodín teda, akože, pracujú v administratíve, prípadne denne čistia kilogramy zemiakov v kuchyniach alebo umývajú podlahy.

„Dôsledkom je čoraz nižší záujem o túto prácu,“ konštatuje Poláková. Prečo vlastne za týchto ponižujúcich podmienok sestry vôbec zostávajú v tomto zamestnaní? Podľa Polákovej ich veľa nemá inú možnosť, keďže sú napríklad samoživiteľky rodín a nemôžu sa len tak zbaliť a odísť kamsi do zahraničia. „Mladých sestier však nepribúda. Ak sestier nebude, kto sa postará o pacientov?“ pýta sa.

Štát nepomáha, poisťovne zarábajú

Sociálny a zdravotnícky rezort, ktoré by spolu mali problematiku riešiť, si ju však navzájom pohadzujú ako horúci zemiak.

„Tieto sestry nie sú zamestnankyne zdravotníckych zariadení,“ dištancuje sa od nich prostredníctvom hovorkyne Martiny Šoltésovej ministerstvo zdravotníctva. S otázkami sa podľa nej treba obrátiť na ministerstvo práce. Ako dodáva, v štátnych nemocniciach rovnako pracujú nielen zdravotné, ale aj sociálne sestry, ktorým rezort zdravotníctva takisto zabezpečuje mzdu. Vzorku respondentov prieskumu ministerstvo považuje za malú a nereprezentatívnu.

Kedysi pripravenú koncepciu starostlivosti o dlhodobo chorých bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac zrušil a celá agenda prešla pod ministerstvo práce. „Momentálne považujeme za úspech, keď sme dosiahli, že od 1. júla preplácajú zariadeniam sociálnych služieb aspoň deväť zdravotníckych úkonov zdravotné poisťovne. Považujeme to len za začiatok, chceme, aby sa ich preplácalo viac,“ uvádza hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška. Podľa neho navyše sestry pracujúce v zariadeniach nie sú zamestnankyne štátu, o ich mzdách teda rozhodujú zriaďovatelia – kraje, obce, súkromníci či cirkev.

Všetky tri slovenské zdravotné poisťovne vykázali za minulý rok vysoké zisky. Všeobecná zdravotná poisťovňa 15,6 milióna eur, Dôvera 46,5 milióna a Union 6,6 milióna eur. Prísun miliónov eur mesačne pritom majú istý, keďže ich do nich povinne odvádzajú všetci občania Slovenska. Zdravotníckych úkonov, ktoré sestry v zariadeniach preukázateľne robia, je vyše 40. Okrem vybraných deviatich ich zatiaľ nehradia poisťovne, ale sami klienti či zriaďovatelia.

„Keby sa preplácali cez poisťovňu, zriaďovateľom by sa určite otvoril priestor na zlepšenie pracovných podmienok sestier,“ tvrdí predseda Asociácie poskytovateľov ošetrovateľskej starostlivosti Zdeno Mikulička, podľa ktorého s rovnakým problémom už roky zápasia aj agentúry terénnych opatrovateľských služieb.