Plánujú prepojiť služby zamestnanosti, ochrany detí či štátnych dávok, aby poznali všetky problémy svojich klientov. Následne im majú ponúknuť čo najlepší „recept“ na zlepšenie ich životnej situácie. Odborníci sú skeptickí, úradníci vraj o spomínaných zámeroch hovoria už roky.
Úrady práce chcú získať „360-stupňový pohľad na klienta“, aby mu dokázali pomôcť v akejkoľvek situácii. Napríklad, ak človek príde o zamestnanie a má dve maloleté deti, úrad mu chce hľadať primeranú robotu na skrátený úväzok a pomôcť pri získaní príslušných dávok. Na to však treba prepojiť jednotlivé úseky úradov a napríklad zistiť, kto má koľko detí a aké dávky poberá. Práve to doteraz nefungovalo.
„Chceme zaviesť úzku spoluprácu všetkých sekcií – služieb zamestnanosti, sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately či štátnych sociálnych dávok. Tak budeme môcť pristupovať ku klientovi komplexne a riešiť jeho problémy – hľadanie zamestnania, riešenie dávok, detí,“ hovorí Jana Lukáčová z ústredia práce.
Zmeny má odštartovať novela zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Za cieľ si dáva väčšiu flexibilitu, lepšie riadenie a individuálnejší prístup k ľuďom. Ústredie práce a jednotlivé úrady sa majú spojiť, čo prinesie rýchlejšiu komunikáciu medzi nimi.
Lukáčová pripomína, že nezamestnaným sa snažili pomáhať aj doteraz, ale v budúcnosti chcú byť ešte aktívnejší. „Nezamestnanosť v mnohých prípadoch prináša ďalšie sociálne problémy. Napríklad ak sa nezamestnaný stará o zdravotne hendikepovaného rodinného príslušníka, obmedzuje to jeho možnosti prijať ponuku práce. Úlohou pracovníkov bude poskytnúť presný návod, ako sa dá situácia a z nej plynúce problémy zvládnuť,“ vysvetľuje s tým, že zmena prístupu úradov je odrazom rýchlej a dynamickej doby.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti zámer úradov víta a vysvetľuje, čo bolo doteraz hlavným problémom. „Jednotlivé úseky úradov spolu vôbec nekomunikovali. Hľadeli iba na svoje záujmy a unikali im dôležité súvislosti. Napríklad, že deťom rodičov, ktorí prišli o prácu, sa výrazne zhoršila školská dochádzka. Čo bolo potrebné riešiť,“ hovorí Páleník. Podľa neho by sa situácia zlepšila len vtedy, ak by pracovníci úradov mali na človeka viac času. „Nie tri minúty mesačne, ako je to dnes. Namieste by bola aspoň hodina, aby dokázali zhodnotiť problémy a navrhnúť riešenia. A na to by potrebovali kapacity, ktoré sa v budúcnosti asi nerozšíria,“ pokračuje.
Riaditeľ tlačového odboru rezortu práce Michal Stuška však nevylučuje, že sa niektoré oblasti v budúcnosti posilnia. „Chceme sa stať základným bodom, ktorý ľudia navštívia, keď sa dostanú do najrôznejších situácií. A tomu prispôsobíme všetko,“ doplnil. V úradoch by mali pribudnúť kancelárie prvého kontaktu, v ktorých klienti vybavia najjednoduchšie administratívne záležitosti. Ako vysvetľuje Lukáčová, aj pomocou nich sa odstránia zbytočné papierovačky a ľudia ušetria viac času.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej je smutné, že jednotlivé úseky úradov doteraz nespolupracovali. „Mnohým ľuďom sa stávalo, že odniesli tlačivo na odbor zamestnanosti a rovnaké informácie ako na tomto tlačive požadovali aj na inom odbore. Vôbec si ich medzi sebou nevymenili. Je na čase, aby sa to zmenilo,“ hovorí s tým, že cieľom by mala byť najmä pomoc nezamestnaným a nie ich prehnaná kontrola.
„Stačí, aby človek zmeškal jeden termín a už ho vyradia z evidencie. To nie je správne. Úrady by sa mali viac zaujímať o ľudí, pomôcť im, ak niečomu nerozumejú a nielen ich odkazovať na nástenku. Viem, že pracovníci úradov sú veľmi preťažení, ale mnohí ľudia potrebujú individuálnejší prístup, aby sa vôbec dokázali vrátiť do zamestnania alebo si vybaviť niektoré dávky,“ uzatvára Kusá.