Táto udalosť opäť otvorila diskusiu o obnove vládneho leteckého parku. Výsledok je zatiaľ rozpačitý.
Glváč vzlietol v pondelok ráno pár minút po piatej hodine. Po zistení poruchy krúžil pilot najskôr nad Pezinkom a Tureckým vrchom. Minister obrany si to všimol. „Ešte som vtipkoval, že som si neobjednal vyhliadkový let, ale letíme do Paríža,“ povedal Glváč pre Pravdu.
Žarty ho prešli, keď mu kapitán oznámil krízové pristátie na bratislavskom letisku pre technickú poruchu. Minister mohol presadnúť do náhradného lietadla, ktoré bolo k dispozícii, no odmietol to, pretože by už na vojenskú prehliadku, na ktorej sa mal zúčastniť, nestihol prísť načas.
Podľa ministerstva vnútra, pod ktoré vládne špeciály patria, údaje z motora sa javili ako hraničné pre normálny pracovný režim. „Išlo o vyššiu teplotu výstupných plynov, nižšie otáčky kompresora a nižší tlak vstrekovaného paliva,“ objasnila hovorkyňa ministerstva vnútra Lucia Kirinovičová. Posádka mala obavy, či motor počas vzletu nenasal cudzí predmet. Odborníci v súčasnosti zisťujú, čo bolo príčinou poruchy JAK-40 OM-BYL.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ústavných činiteľov prepravujú na krátkych a stredných tratiach dve menšie lietadlá JAK-40 a dve väčšie lietadlá Tu-154M na stredných a dlhých tratiach. Jaky však už majú 40 a 35 rokov, tupolevy 25 a 16 rokov. Z týchto štyroch lietadiel lietajú však len tri.
Na udalosť reagovali politici a odborníci. Zhodni sa v tom, že vládnu letku treba obnoviť. Aby sa tak mohlo stať, bude podľa rezortu vnútra potrebná nielen politická zhoda, ale aj peniaze. Jednou z alternatív je, že by Slovensko kúpilo od iného štátu už používané lietadlo, ktoré je mladšie a technicky novšie ako súčasné vládne stroje. „V tomto smere už prebehli rokovania s Talianskom a rokuje sa aj s inými krajinami,“ uviedol hovorca rezortu vnútra Ivan Netík.
Vláda už od roku 2010 viackrát na úrovni ministerstva vnútra, obrany a rezortu financií riešila výmenu vládnych špeciálov. Hovorilo sa aj o zlúčení letky rezortu vnútra a obrany a o tom, že ústavných činiteľov by prepravovala spojená letka. To rezort vnútra odmieta. Argumentuje tým, že civilná letka sa používa aj pri humanitárnych akciách. „Civilné lietadlo nemá problém získať povolenia na let, vojenské lietadlá by takéto povolenia získavali veľmi ťažko,“ bráni civilnú letku rezortu Netík.
Výmena zastaraných lietadiel vždy stroskotala aj na nedostatku peňazí, keďže by išlo o investíciu rádovo v miliónoch eur. Novšie lietadlo podobné TU-154, na ktorom sa dnes lieta, by mohlo stáť podľa výbavy 65 až 80 miliónov dolárov. Menšie lietadlá s kapacitou do 15 osôb stoja okolo 18 miliónov dolárov.
Odborník na oblasť letectva Peter Švec si myslí, že štát by mal hľadať iné spôsoby, ako prepravovať politikov. Je zásadne proti nákupu novej techniky. „Štát si to nemôže dovoliť, navyše pri podobných nákupoch vzniká priestor pre korupciu,“ povedal. Podľa Šveca vek lietadiel vládnej letky nie je rozhodujúcim faktorom pri otázke bezpečnosti. „Aj nové lietadlo môže mať poruchu,“ tvrdí.
Navrhuje letku ministerstva vnútra zrušiť. „Pápeža napríklad prepravuje spoločnosť Alitalia, aj zahraničných politikov často prevážajú národné aerolínie. U nás také neexistujú, ale je možnosť prenájmu od súkromných spoločností. V bohatších krajinách tieto prepravy zabezpečujú vzdušné sily,“ dodal.
Ministerstvo vnútra nateraz jeho nápady odmieta. Rezort ich považuje za menej efektívne ako využívanie vlastnej letky.
Vládne špeciály mali poruchy už niekoľkokrát. Naposledy mal problém špeciál TU-154 pred rokom pri odlete z Afganistanu, kde pre technické problémy z Kandaháru odštartoval až na tretí raz. Na palube lietadla boli vtedy premiér a minister obrany, ktorí prevážali telo slovenského vojaka zastreleného počas vojenskej misie.